gmail.comSúrne prosím o pomoc
Dobrý deň. Chcela by som sa s vami podeliť o môj príbeh. Bola som s partnerom 4 roky, z toho 2 ma bil ale vždy pre mňa znamenal všetko, aj teraz :( V júli 2015 som otehotnela, no bola som od všetkých prinútená k interupcii. Mama, otec, budúca svokra.. a nakoniec sa im podvolil aj priateľ s ktorým sme sa o bábo snažili pol roka. Vedela som, že to nedopadne dobre ale bála som sa. V auguste som to už nevydržala a pokúsila som sa o samovraždu, pojedla som lieky a vyvolala som si bradykardiu (znížená činnosť srdca).. lekárom som však hneď povedala čo som si vzala aby ma zachránili. Bolo mi strašne zle, naši ma ledva prebrali z bezvedomia, nebola som schopná im odpovedať skoro na nič. Som zdravotná sestra takže lieky som mala ako na dlani. Dobrovoľne som podstúpila psychiatrické vyšetrenie kde mi bola diagnostikovaná stredne ťažká depresia a následne aj psychiatrické liečenie ktoré trvalo 4 týždne. Potom som nastúpila do práce ako zdravotná sestra na ambulancii, pretože v starej práci mi to všetko pripomínalo, čo sa stalo. Priateľ mi jedného dňa prestal odpisovať a úplne si ma blokol. Ešte teraz ma to bolí ale ustupuje to, nejak som nevyvádzala aj keď som tomu nerozumela ale to čo ma trápi najviac je to prázdno ktoré mám v sebe a to že som si zabila dieťa. Našla som si priateľa s ktorým sme chceli bábo aj keď som ho neľúbila. Nedokážem už k chlapovi cítiť nič, nedokážem precítiť. Cítim v sebe len to prázdno a to ma každý deň ubíja. Raz mávam stavy mánie, strašnej radosti a úžívania si a následnej veľkej depresie. Začínam mať stavy keď uvažujem znovu nad sebevraždou. Bojím sa len toho, že raz sa dostamem do stavu kedy sa neovládnem a keďže som zdravotná sestra tak je to o to nebezpečnejšie. Prosím o pomoc, som zúfalá, neviem ako ďalej.. :(
Ďakujem za každý názor