Autor príspevku: Magda C.
Kontakt: magdicitterbergovaacentrum.sk
Dátum pridania: 23. 4. 2017
Zdrojová stránka: http://www.i-psychologia.sk/view-3858.php

Plačem pre blbosti

Dobrý deň volám sa Magda a mám 14.

Môj problém je ten že keď rozprávam niečo veľmi zaujímavé ( pre mňa napr. Nejaké zážitky ) tak my slzia oči. Neviem prečo, ale to až také zlé neni. Skôr ma hnevá to že keď idem napríklad v škole odpovedať pred tabuľu, či už recitovať alebo hovoriť nejaké učivo tak mi buď slzia oči alebo rovno plačem . Ja ani nepotrebujem plakať proste to ide samo ( nemôžem to ovplyvniť ) a strašne sa stresujem pred ľuďmi keď mám niečo napríklad prednášať. Môže to byť aj veľkým stresom ? A plačem rovnako keď rozprávam o svojich problémoch. Keď som u doktorky tak sa rozplačem keď jej hovorím kde ma bolí a také zbytočnosti  ( tiež automaticky a nefunguje nič napr. Keď si poviem že nebudem plakať proste ako keby som to mala vrodené ako cucací reflex ) zhoršilo sa mi to teraz v puberte. Strašne sa bojím že sa to neviriesi lebo pôjdem aj na strednú o 2 roky ( som vo 8.A ) a bojím sa že sa pred všetkými rozplačem pred tabuľou. V našej škole sa mi to stáva ale spolužiaci si už zvykli ale mne je to strašne nepríjemné a trápne . Chcela by som sa toho čo najrýchlejšie zbaviť. Máte niekto nejakú radu ? ( A keď mi niekto povie že som p**a tak to so mnou nič neurobí )