![]() |
|
|---|

Nórski vedci predpokladajú, že droga MDMA - známejšia pod názvom extáza - môže pacientom pomôcť pri terapiách súvisiacich s prekonávaním postraumatických porúch. Pacienti by sa mali uvoľniť a následne lepšie čeliť strachu pri retrospektívnej konfrontácii s nepríjemným zážitkom.
Pal-Orjan Johansen spolu s Teri Krebs z Nórskej univerzity vedy a technológie v Trondheime uskutočnili pár menších štúdií s pacientmi, ktorí popri terapii dostávali MDMA. Výsledky uverejnené začiatkom marca v Journal of Psychopharmacology boli natoľko sľubné, že v súčasnosti už prebiehajú ďalšie tri klinické pokusy financované z grantu Výskumnej rady Nórska.
Podľa Johansena, ľudia trpiaci PTSD (postraumatická stresová porucha) „zvyčajne utekajú od toho, čo zažili a neskôr sa s touto psychickou prekážkou nikdy nevyrovnajú.“ „Veríme, že pre pacientov užívajúcich MDMA je ľahšie čeliť spomienkam, ovládať emócie a neutekať.“ V súčasnosti je štandardným spôsobom liečby terapia, počas ktorej terapeut vedie pacienta k opätovnému prežívaniu spomienky dovtedy, kým sa jej nedokáže bez strachu postaviť. Napriek tomu, že sa PTSD prejaví u menšiny ľudí s traumatickým zážitkom, akým je znásilnenie či prepadnutie, súčasná liečba zaberá len na 50%. Niekedy sa síce pacientom podáva sedatívna droga válium, tá však môže viesť k úplnému odmietnatiu stretov s nepríjemnou spomienkou. Podávanie vália teda môže liečebný proces zničiť, keďže zrážky s traumatizujúcimi zážitkami sú nevyhnutné, ak sa v budúcnosti nemajú vracať.
V správe, ktorú nórski odborníci uverejnili, sa uvádzajú tri dôvody, prečo má užívanie MDMA popri terapii pomôcť. Prvou vlastnosťou MDMA je uvoľňovanie oxytocínu, ktorý tlmí pocity strachu a posilňuje dôveru. Práve dôvera pacienta v terapeuta je kľúčom k úspešnej liečbe.
Druhým faktom je, že táto droga môže prispieť k napraveniu poškodenej rovnováhy medzi dvoma konkrétnymi oblasťami v mozgu. U pacientov trpiacich PTSD bola pozorovaná nerovnováha medzi nadmerne aktívnou amygdalou a naopak menej aktívnym ventromediálnym prefrontálnym kortexom(vmPFC). Amygdala je najucelenejší región mozgu, ktorý spája emócie so symbolmi a je potrebný pre emocionálnu reguláciu a zároveň podmieňuje citové reakcie na strach. V mozgu zdravého človeka sú amygdala a vmPFC v neustálom kontakte. Nadvláda amygdaly spôsobuje pacientom problémy s emocionálnou reguláciou a pri dlhodobom popieraní traumy vedie k necitlivosti, depresiám a niekedy až k samovražde. Podľa Teri Krebs, opak nastáva keď pacient užije MDMA. Aktivita amygdaly je tlmená a vmPFC je činorodejší, čo vedie k rovnováhe.
Poslednou dôležitou vlastnosťou drogy je, že v tele podporuje uvoľňovanie norepinefrínu a kortizolu,hormónov nevyhnutných pre emocionálnu reguláciu.
Teri Krebs pre Reuters/Health uviedla, že najbližšie pokusy podrobne popíšu, ako pôsobí extáza pri liečbe pacientov trpiaciach PTSD a či ju možno v rámci liečby podávať. „Túto oblasť by sme chceli skutočne podrobne preskúmať.“ Informácie o liečivých účinkoch drog sú vždy citlivé a klinické úspechy sa často realizujú aj v súkromí. Extáza je v Európe bežne dostupná a podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) v súčasnosti nejestvuje v obsahu MDMA v tabletkách extázy žiadny trend. To znamená, že hoci by sa mal obsah MDMA pohybovať medzi 25 až 65 mg, zabavené tabletky obsahovali 9 až 90 mg. Preto je užívanie extázy mimo odbornej kontroly nie len trestné, ale predovšetkým životu nebezpečné.
zdroj:
reuters.com
emcdda.europa.eu
nimh.nih.com
soulwork.sk
| « predchádzajúci článok Ďalšia šanca 3Xliečeneho? | 729/1562 | nasledujúci článok » TVORNÁDO |
|---|
Hodnotenie: 10 bodov 









Hlasovali: 2 ľudia
Článok bol pridaný dňa 28.4 2009
Posledná úprava bola dňa 29.4 2009
Zoznam všetkých článkov od autora Jozef Kaščák
Verzia pre tlačMal by som jednu otázku...
Extáza naozaj zvyšuje produkciu kortizolu nadobličkami, alebo sa iba stará o funkčný feedback vurneability na receptoroch synapsii medzi receptorov receptorov adrenalínu a kortizolu?
Takže ide o zvýšenie produkcie kortizolu, alebo iba množstva receptorov detekujúcich kortizol?
Kortizol je stresový hormon spomalujúci metabolizmus, ktorý katabolizuje bielkoviny v svaloch a šestrí uhlohydráty pre mozog. V konečnom dôsledku ukladá tuky na najmä na lícach tváre, inde na tvári a na obvode hrudníku. Kortizol dalej vyvoláva chuť na jedlo. Pomáha pri vytvrvalostných športoch, lebo katabolizuje bunky, ale je pohromou pre kulturistou.
Kortizol a kortizon-ten je vo veľkom produkovaný teľom pri abstinenčných synptomoch ak napríklad človek prestane užívať heroín a iné návikové drogy ako nikotín. Po troch dňoch abstinencie teľo zníži produkciu serotoínu a zvýši produkciu kortizon-tenu a kortizolu.
Podla všetkého by mala byť najvyššia hladina kortizolu práve u ľudí s depresiou.
Takže ide o zvýšenie produkcie kortizolu, alebo iba množstva receptorov detekujúcich kortizol?
Skôr by som povedal, že zabraňuje prenášaniu kortizolu synapsiami do neuronov a z dlhodobého hladiska upravuje vurneabilitu receptorov adrenalínu a kortizolu.
Kortizol je stresový hormon a okrem iného zrýchluje metabolizmus mozgu a to hlavne šedej hmoty.
Vlastne nie synapsiami, ale receptormi do neuronov.
Predpokladám, že chyby na stali v preklade z Norskeho originálu do Angfličtiny, ale netvrdím to...
ahoj, na to ti neviem odpovedat
ja som zurnalista.. preklad vsetkych zdrojov je z anglictiny, nie z norskeho jazyka, preto je velmi mala pravdepodobnost, ze by bola chyba v preklade 
| Zo všetkých zaujimavých odkazov ma najviac zaujali: |
|---|
| Všeobecné |
| Časopisy |
| Inštitúty |
| Možnosti štúdia psychológie |
| Počet hlasov: 221 |