![]() |
|
|---|
Človek si myslí, že vždy je na čo spomínať, skúsil som si však urobiť malý test na spomienky s časovou osou.
Zostavil som si tabuľku s rokmi od narodenia až po dnešok s úmyslom pripísať každému roku významné osobné, alebo spoločenské udalosti, na ktoré si pamätám, ktoré sa ma dotkli, alebo ovplyvnili môj život alebo čokoľvek, čo sa stalo v tom roku, na čo si bezpečne spomínam.
Roky mladosti, roky štúdia a vojenčiny som ľahko vyplnil, aj začiatky samostatného života. Potom prišli na rad hlavne rodinné udalosti, deti a ich prvé roky až po dospievanie.
Neskôr nastal čas, v ktorom akoby sa nič nedialo..., trochu z tej šedi života vytŕčajú len rodinné dovolenky. Ale tiež nie je ľahké spomenúť si, v ktorom roku sme to boli v Bulharsku, či v Tatrách?
Skúste si urobiť takýto test bez pomoci dokladov, kalendárov, či poznámok - len z pamäti. Výsledok bude určite zaujímavý a nad niektorými rokmi sa iste trochu natrápite, u niektorých si možno nespomeniete na nič.
Čo to vlastne kvalita života je, ak sa dnes pozeráme na riedko vyplnený dotazník?
Možno je najdôležitejší silný okamih prítomnosti, ktorý zanecháva stopu v minulosti a zapíše sa do pamäti pre spomienky.
Možno je to tak - mladý človek nemá popísaný spomienkový priestor zážitkami, aby mu pamäťové bunky nezleniveli, vypĺňa si ich fantáziou, predstavami, snením a túžbou.
Malé i veľké sny sa v živote postupne napĺňajú, alebo sú zabudnuté, miesto v pamäti sa plní prežitými skúsenosťami a dojmami.
Človek postupne stráca schopnosť snívať (stráca ilúzie...), už sa toľko nezaoberá fantastickými predstavami a túžbami a začína sa častejšie vracať do spomienok, začína ho zaujímať história.
| « predchádzajúci článok Teoretické a konceptuálne východiská systemických terapií | 6/1562 | nasledujúci článok » Poruchy pozornosti a hyperaktivita |
|---|
Hodnotenie: 5 bodov 









Hlasovalo: 37 ľudí
Článok bol pridaný dňa 2.9 2004
Posledná úprava bola dňa 2.9 2004
Zoznam všetkých článkov od autora Jozef Javurek
Verzia pre tlačnáhodou je pekné spomínať na dobré aj zlé.človek sa niekedy zasmeje inokedy poplače ale na tom nič nie je.
Myslim, že žitím v minulosti si človek ubližuje.. Spomienky su uzasna vec ale nemožno v nich žiť. Tak isto ako sa neda žiť v sneni v buducnosti. Podla mna by sme mali ziť pre dnesok a pre tuto danu chvilu. i ked sem tam si zasnivať je uzasne,ale nie v tom žiť. Ano stanoviť si ciel a ist za nim ale nie len sniť a potom sa trapiť tym ze nevisiel.. Tak isto ako človek nemože ovplivniť minulost.. Može vsak svojim konanim a myslenim ovplivniť buducnosť.... Stači zmenit vnutorny postoj a všetko bude zrazu ine....
Čisto moj nazor.....
Súhlasím, že žitím v minulosti si človek ubližuje... ale človek bez minulosti je ako strom bez pevných koreňov. Minulosť sú zážitky, sú to predstavy, je to vlastne poznanie.
Bez minulosti (poznania) by sme nechápali ani svet okolo, nevedeli by sme sa orientovať napríklad ani v dvorozmerných obrazoch... Základ ľudského rozlišovania (poznania aj abstraktných vecí) je v porovnávaní s niečim, čo už poznáme.
To je moja teória. Súhlasím aj s tým, že žiť sa má pre túto chvíľu, v skutočnosti ani iná možnosť nie je. Ale život v tejto a každej chvíli zanecháva zotrvačnú stopu a tá nás môže aj viesť ďalej k novým chvíľam, ktorým hovoríme budúcnosť.
Vďaka za vašu reakciu - názor.
Je to téma, o ktorej by sa dalo ešte dlho polemizovať.
| Zo všetkých zaujimavých odkazov ma najviac zaujali: |
|---|
| Všeobecné |
| Časopisy |
| Inštitúty |
| Možnosti štúdia psychológie |
| Počet hlasov: 221 |