Kde je chyba? Vo mne, či v mame?

Vetko sa zacalo ked som bola 11 ročná. Rodicia sa mi stale hadali, po nociach, cez den, proste vsade kde sa ani nedalo. Mam 4 starsich bratov a ja som najmladsia. Dvaja maju uz svoje rodiny, a obaja su uz plnolety. LEn ja mam 16 ochvilu 17 rokov a citim ze ochvilu sa rozpadnem. Moj psychycky stav to uz nezvlada, pretoze sa mi rodicia cez letne prazdniny rozviedli, aj koli tomu ze sa hadali aj koli tomu ze mama pobrala takmer pol milionove pozicky a vsetky splacal otec. Vtedy osm bola este malá. Nejako som to nevnímala. Sfalsovala otcove podpisy a tak vzala niekolko vela urokov na jeho meno. On onicom netusil az pokial sa neprislo na to, ze je zavisla na stávkovani. Vtedy sa hadala aj s mojimi bratmi, vyhrazala sa ze skoci pod vlak, ze poje tabletky a podobne... no a nakoniec ju poslali na psychiatricku kliniku. Tam bola nejhaku tu dobu a potom sa rodicia zmierili. Potom sa zacalo opakovat nekonecne hadanie rodicov, matka klamala stale a vzdy, a opakovalo sa to niekolko rokov. Nuz stale sme za vsetko boli my deti vinne, podla jej tvrdenia. Ale otec na snikdy neopustil. Matka nam nekupovala ziadnu desiatu do skoly, nevarila, neplatila nic, neobliekala nas, proste boli to tazke casy. Nuz a nakoniec sa pozaidalo o rozvod. Prisiel rozvod, bola som vypocuta tak ako moji bratia a mali sme sa rozhodnut kde ostaneme. Rsp. pri kom z rodicov. No ja jedina dcera som sa rozhodla ze mamke verim a ostanem pri nej. Lenze neviem teraz to s istotou povedat ci to bolo spravne rozhodnutie, pretoze ma minule zamkla na 3 dni doma a ja som necitila ziaden vzduch, vyvolavala kamaratkam, vyhrazala sa im, jej mamam, ktore nezdvihlai lebo vedeli ze aka je situacia, bola som v tom case na dne, nemala som kluce od bytu ani ziaden mobil, aby som mohla otcovi zavolat a tak ked mama sla do prace, kamosky zazvonili zo spodu na zvoncek a som im dala otcove cislo a mu zavolali a potom prisiel a otvoril mi, necahl mi peniaze pre pripad ked budem nieco potrebovat a potom bola skola a sla som k socialnej pracovnicke. Ona mi pomohla, chodievali sme s matkou do psychologickej poradne a tam to ako tak nejako troska pomohla. Myslela som si ze uz je vsetko v poriadku, dala som amtke sancu, ab ysme to zacali odznova, ale zasa prisiel cas ked ma bila ako najvacsieho netvora s botaksou po hlave po celom tele a ja som proti nej nezmohla nic. zasa som sa vybrala na socialku a tam mi povedala ab yosm sa rozhodla ako chcem dalej pokracovat. MEdzitym sa matkqa mi vyhrazala ze si podreze ruky ak pojdem k otcovi a necham ju samu a j asom bola uz  v neuveritelnom zlom psychyckom stave, sla som s otcom na pohiotovost, kde mi dali injekciu, lebo som envedela ani to ak osa volam, a tak prisiel den ked som sa mala rozhodnut. Nuz ja som sa mala rozhodnut ta, ze ak matk asa podrobi psychiatrickemu lieceniu ostanem pri nej. Ale j anaivka som jej dala este jednu sancu a ona ju nevyuzila. Pretoze ceez vianoce so mnou ani jedno slovo neprehovorila a nerozpravam s nou dodnes, povedala mi na stedry den ze som hnusn asprosta krava ktora je len ozranka  apodobne..a dalej nai nevravim. A este ab yosm nezabdula minule mi povedala dokonca ze sa chodievam kur*iť a to bol enskuotcny uder. Nikdy v zivote by som necakala ze by mi toto matka povedala. Neriesila som to a dne smi ani peniaze nedava vrieska po mne robi mi narokom a nemam ani zimusnu vetrovku, ani cizmy proste ani jeden sveter a ma ma uplne na haku ako keby som neexistovala. Strapnuje ma pred kamsokami a vravi ze ju okradam o peniaze prisom ona mi stale tvrdila ze peniaze nema a podobne. A pre nu bolo vel aked mi dala 40 centov vonku. Tak a teraz neviem co mam robit lebo mi povedala ze uz mi nic nekupi a mozem snivat aj o cizmach aj o vreckovych aj o vetrovke. To je moja matka, ktorá si nezaslúži takéto pomenovanie.