vzťahy

Iste že nie sme nijaké lístie, avšak záleží, na akom strome vyrastali a rastú a kde sú zavesené... Že mi to ide... Bohužiaľ, viem o čom hovorím a chvalabohu, myslím, že dobre poradím. Každý túži po láske. To je asi normálne, ale nie je normálne, ak sa k nej nemôžme dostať. Teda ak to nejde... Je to najmä vtedy, keď sa človek nemôže vymaniť z toho, čo prežil.

No, ak chceš pomôcť, je od veci čakať... Godot nepríde. Aj keď ľahšie by bolo prísť na hotové, je ale kľudne možné, že namiesto teba jej pomôže niekto iný, alebo že ju už po prípade nikdy neuvidíš, že proste odtiaľto odíde a bude chcieť na všetko minimálne zabudnúť a konečne niekde začať. Človek s negatívnymi skúsenosťami k nejakému miestu a ľuďom, skúsenostiam, sa k nim viažucim, má pri riešení problému vždy tri možnosti:

1, nechať to tak

2, bojovať s tým

3, odísť...

Keďže prvé dve nezvláda, asi odíde alebo sa z toho zblázni. Chcem sa opýtať, v akom vzťahu ste teraz? A v akom ste boli? Keď mi to trochu objasníš, tak sa možno pohneme. Toto mi už nemusíš písať sem, v pohode mi pošli mail na Simmo80@azet.sk

ďakujem Ti Simča, písala si že rada pomáhaš ľuďom, myslím že Ti to naozaj ide. Niekedy sa život trochu zamotá, no aj napriek tomu si myslím, že nie sme len to spomínané bezmocné lístie vo vetre. Asi je naozaj potrebné prísť až na koreň veci a uvedomiť si čo nás ovplyvnilo a kde sa stala chyba. Proces uzdravenia bude asi behom na dlhé trate. Niekedy mám pocit že paradoxne človek, ktorý má v citovej a emočnej rovine problémy, túži po láske o to viac. Ako sa dajú zbúrať tie steny? Viem že si bola úprimná a nechcem Ťa obťažovať osobnými otázkami, ale ak môžem, chcela by si prežívať a mať vzťah v ktorom by si sa vedela citovo odovzdať, ktorý by Ťa napĺňal? Proste asi takto, je potrebné si veci najprv v sebe vysporiadať a až potom začať nadväzovať vzťah, alebo sa to dá naučiť. Aj keď si už nejaké veci naznačovala, myslíš si že ten druhý partner môže naozaj pomôcť. Ešte raz ďakujem za Tvoje príspevky.

Teraz to asi znie akosi nadľahčene, že už mám za tým, ale pravdou je, že sú chvíle, keď ma prepadajú depresie a stavy úzkosti... Že keď som niekedy v dave, chce sa mi explodovať, niekedy od šťastia a niekedy od toho, ako sa tam cítim zraniteľná... Myslím, že je to aj o citlivosti a o tom, ako človek dokáže veci spracovať. Ja len dúfam, že keď už som bola takto úprimná, že aspoň niekomu to pomôže... si napr. uvedomiť, že v situácií ako táto, nie ste žiadny čudák, čo si nezaslúži nič lepšie. A prosííím, nešikanujte ľudí len za to, že sú inííí. Inakosť nie je zlo, môže to byť len prekonávanie ťažkého obdobia. PIECE

A inak hej..., nehovorí sa mi o tom ľahko, ale nejaký ten podiel na tom u mňa má aj môj otec... Nikdy som s ním nemala pekný vzťah a ani mať nebudem. Už o to ani tak nestojím.

Ahoj Igor...

Veľmi rada ti poradím... Som totiž presne taká, ako opisuješ v článku. Ťažko príjmam prejavy lásky od chlapov. Proste mi to nejde. Rada by som si lásku vychutnala, ale nejde to.

Príčin je asi viacej... U mňa aj výchova, rodičia sa vždy na lásku v puberte od opačného pohlavia pozerali svojim spôsobom ako na niečo hanebné a neslušné. Cítila som to aj vtedy, keď sme doma pozerali nejaký film a akurát prebiehala scéna so sexom, nemuseli ani nič vravieť, ich ťaživé pohľady a niekedy aj namietavé poznámky mi úplne stačili. Proste rodičia ťa niekedy môžu aj brzdiť a ani o tom nemusia vedieť. Spásou môže byť ak vykĺzneš z domu a spoznáš aj iných ľudí. Mám inak dobrých rodičov ale v tomto sú pozadu a mňa tam tlačili istý dlhý čas tiež. Človek sa musí vymaniť nejako. Nemám za sebou ani dobré skúsenosti s rovesníkmi, na základnej a strednej sa mi posmievali, hlavne za nemoderné oblečenie. Medzi dievčatá som absolútne nezapadala. Robili mi zle. Psychicky ma deptali a odstrkovali. Napriek tomu som šikovná a pekná, vždy som bola..., ale roky v koži "outsidera" sú strašná spomienka... Až mi je do plaču. Myslím, že aj tie dlhé roky ponižovania spôsobili, že tažko verím komplimentom, aj keď sú úprimné a teda aj s nedôverou príjmam prejavy náklonnosti.

Zmenila som sa, po strednej, hlavne výzorom, samozrejme že k lepšiemu Som tomu veľmi rada, lebo sa stalo zo mňa krásne dievča, ktoré si ale neverí alebo respektíve verí málo. Hovorím teraz o svojom najhlbšom vnútri... Človek na kompliment, teda žena, ja, môže navonok zareagovať v pohode, ale vo vnútri stále cítim minulosť, strach veriť a strach oddať sa.

Igor, chcem ti pomôcť )) V puberte som si myslela, že to je normálne, po čase ale som si všimla, že si zaslúžim viac a že som nikomu nič zlé neurobila. Myslím, že by si nemal na ňu hlavne tlačiť, ale všetko, čo urobíš alebo povieš, rob s ľahkosťou, ako by ti o nič nešlo. Nedávaj najavo, že vieš o jej probléme, ber ju seberovne, inak ťa bude odstrkovať s tým, že pomoc nepotrebuje... Mne sa pri komunikácií páčia špecifické gestá, ktoré ma vždy rozveselia ako napr. žmurknutie Treba udržiavať voľnú atmosféru. Pokús sa jej dať najavo, že je pre teba výnimočná... Napr. vynechaj kukanie MS hokeja, nenápadne jej to povedz a choďte von na kávu alebo tak..., či proste sprav niečo podobné. Jednoducho ukáž jej, že jej spoločnosť máš veľmi rád, že jej rady berieš vážne a si zvedavý na jej názor. Rob to ale nenútene, vždy z ľahka... Sem tam si pozrite spolu nejaký pekný film, robte veci, pri ktorých si budete môcť vychutnať pokoj. Na začiatok sa vyhýbaj hlučnej spoločnosti, myslím preplneným barom, kde za noc natrafíš aj na desať kamarátov, mohla by sa cítiť nepríjemne a pod vnútorným tlakom, aj keď navonok by sa tvárila, že je jej super, lebo človek celkom inak reaguje, keď nie je pod skupinovým tlakom, dajme tomu, ak sa deviati smejú tomu istému vtipu..., neznamená to izolovať ju, ale vyhýbať sa spoločenským extrémom a nútiť ju tak nevedome do ohromných akcií a prejavov. Nech sa cíti s tebou v bezpečí...

To, že má tendencie vycúvať zo vzťahu skôr než začne, lebo vraj hľadá ideálnejší, je podľa mňa len snaha perfekcionizmom predísť sklamaniu. Ja mám ten perfekcionizmus značne rozvinutý, hehehe. Ja viem, nie je to smiešne ) Ale aspoň niečo dobré nachádzam v tom všetkom Že mám na sebe chuť neustále pracovať... a nedať tak nikomu najmenšiu šancu ma nejako ponížiť, tak ako to kedysi mnohí robili...

Neviem, čo ešte by som ti k tomuto povedala, či ešte poradila, možno mi ešte niečo napadne. V každom prípade sa cíť v pohode k tejto téme sa ma čokoľvek opýtať...

Rada pomáham iným, aj keď sebe si v tomto pomôcť tak úplne neviem, ale je mi omnoho lepšie od kedy som spoznala nezainteresovaných ľudí, pri ktorých som sa cítila úžasne. Sú z úplne inakadiaľ, nevidela som tam moju minulosť, žiadne staré rany, iba niekedy sa mi vynorili, avšak tí ľudia ma predstavili samej sebe. Ako vtipnú a zábavnú babu. Nechcela som tomu veriť, že ma tak vidia, ale fakt si ma veľmi obľúbili )) Nevedia, čím som si prešla. Dostala som od nich dokonca materiálny nadštandart zadarmo, za ktorý iní platia kopec peňazí, neurobili tak preto, že to potrebujem, lebo aj mnohí iní to potrebovali, ale preto, aká som a iní nie sú... Proste super človek a bez obalu povedali že WELCOME Niekedy človeku pomôže aj zmena prostredia, keď sa už necítiš pod tlakom, bombardovaný a keď môžeš znovu dýchať, tak ako to cítiš.

Prajem ti veľa trpezlivosti a šťastia

Ďakujem za Váš názor, no problém je asi trochu inde. Žiadne prehnané prejavy náklonnosti na verejnosti, či pozeranie naivných filmov ani cmuky cmuky sa nekoná. Proste keď viete že tomu človeku na Vás záleží, robí všetko pre to aby zmenil svoj stav ale máte dojem že niekedy je mu vo Vašej spoločnosti dobre a zase občas ako keby bol vymenený. Niekedy Vám to že mu záleží na vzťahu ako keby ani nevedel povedať a potrebuje ten prvý impulz z druhej strany. To isté sa jedná aj v prípade fyzickej náklonnosti. Je tam nejaký problém prebrať naplno zodpovednosť za toho druhého a ich spoločný vzťah. Ťažko sa to vystihuje pár slovami. Možno je to aj dôsledok sklamaní z predchádzajúcich vzťahov. Viem že ju to trápi. Samozrejme že tento problém nebudeme riešiť najprv na diskusnom fóre bez toho aby sme si to nevyrozprávali medzi sebou. To tu hádam nerobí asi nikto.

Ak: "chce z toho vycúvať", odmieta "prejavy lásky", "opovrhuje nimi"..., tak by to nemuselo znamenať, že je s ňou niečo v "neporiadku", ale napríklad by to aj mohlo znamenať, že je obťažovaná... a v takom prípade by sme možno nemali diskutovať o nej, ale o Vás Igor, pretože ak chce niekto s niekym vychádzať, tak s ním komunikuje. Vy sa by ste si verejne písali s hocikým, ale konzultovali ste to vlastne s ňou?

Je to tak trochu divné...

Niekedy škodí ak muži priveľa pozerajú na televíziu, kde sledujú filmy v, ktorých ženy vravia, že im chýba ak ich objímajú a podobne, ale nemajú interakciu s reálnymi ženami, ktoré to prechádza počas dospievania. Podla toho čo píšete, tak jej to evidentne nešmakuje.

Je to iba môj názor, ale myslím si, že by ste mali zmeniť techniku, alebo to nepreháňať a hlavne nie na verejnosti.

Niektoré ženy vyslovene odpudzujú muži, ktorý nemájú charakteristické mužské spôsoby.

Osobnosť človeka sa po šiestich rokoch uzatvára s tým, že muž by odvtedy mal mať tie mužské spôsoby.

Tým mám namysli, že napríklad muž sa nikdy nerozplače, nehovorí: "cmuky, cmuky" a všelijaké prezívky, teda hlavne asi nie na verejnosti a podobne...

Ak to nieje tým, tak už potom vás asi nechce.

Igor, napadlo mi, že na tom človeku, ktorého takto podrobne skúmate, Vám veľmi záleží, venujete mu veľa času,... Ako by Vám pomohlo, keby ste sa dozvedeli, s čím pocity tohto človeka a jeho správanie súvisia? Alebo tento človek nie je s týmto stavom spokojný a chce ho zmeniť?

Samozrejme na to, akí sme, vplýva okrem množstva iných okolností, i naša rodina... Ale voči týmto vplyvom nie sme bezmocní, nie sme ako lístky stromu vo vetre...

Ak ste z okolia Trnavy, rada Vám poskytnem osobnú konzultáciu.

Ďakujem Vám veľmi pekne za ochotu a záujem. Máte pravdu, určite rozriešenie a trochu hlbšie poznanie príčin tohto problému a nejaké východiská by mi určite pomohli a som si istý že aj prispeli k ochote ku zmene takejto povahy. No žiaľ nie som z okolia Trnavy.