Doštudovali sme a čo teraz ??


Komora psychológov ? Slovenská psychoterapeutická spoločnosť? Výcviky?... Komu upísať svoju dušu, milí psychológovia? A za koľko ?

Motivácia pomáhať ľuďom (i sebe samému) nás priviedla k štúdiu psychológie. S diplomom v ruke však prichádza čas praktických otázok. Čo teraz ? Podmienky pre získanie psychoterapeutického certifikátu sa sťažujú, atestácia sa spoplatňuje, podmienky sú všeobecne náročné. Diskusia určená predovšetkým pre absolventov, ktorí našli malé svetlo v zmätku psychologických možností a podelia sa o svoj názor. Čo si myslíte o jednotlivých psychologických inštitúciách? A do ktorej vpíšete svoje meno?
« predchádzajúci príspevok
Kto (ne)môže byť psychoterapeutom
nasledujúci príspevok »
Koplexy


Vložte diskusný príspevok

Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!

Najnovšie diskusné príspevky a reakcie

Roland Majny 26. 7. 2010 21:47:26

Dobry vecer.

Mila Katarína,

oceňujem Váš príspevok a otvorenosť, s ktorou sa ku danému problému staviate. Myslím, že nie ste jediná, ktorá sa pokúša vysporiadať a vypliecť sa zo spletitej a nečitateľnej pavučiny, ktorá sa na Slovensku v posledných rokoch uplietla v oblasti psychológie a psychoterapie. Skôr ma zaráža počet (ne)reakcií a (ne)vyjadrení na tento problém zo strany slovenských odborníkov, hoc si ho prečítalo takmer dvesto kolegov.Niekoľko rokov už na Slovensku nepôsobím a taktiež všetky nadstavbové štúdia som absolvoval v zahraničí - a neľutujem! Myslím si, že pravidlá, ktoré na SK nastavilo zopár jednotlivcov (mimochodom väčšina z nich by ich nikdy v súčasnosti nesplnila) pôsobia deštrukčne a demotivačne pre nových, talentovaných záujemcov i o kráľovskú disciplínu, akou je "klinika". Žial neschopnosť vyrovnať sa a uvedomovať si vlastnú konečnosť v budúcnosti môže spôsobiť úplný nedostatok odborníkov - psychológov a psychoterapeutov. Nastupujúci trend vo svete - zvyšovanie lukratívnosti povolania psychoterapeuta, ako aj jeho odborná, teoretická i praktická príprava na SK znova stagnuje, nakoľko iba minimum jednotlivcov si môže dovoliť pôsobiť za daných podmienok a chápem, že človek nemôže stráviť 15 rokov "prípravou" na výkon svojho povolania. Preto ak máte ozajstný záujem pôsobiť v klinickej psychológii (tak krásnej oblasti) neváhajte vycestovať za kariérou mimo SR. Pokiaľ ste čo i trochu jazykovo zdatná, zvládnete to. Ak zatiaľ nie, na západ od SR sú stále kolegovia, ktorí nám rozumejú a veľmi radi privítajú nádejného kolegu/kolegyňu a dajú Vám priestor na profesionálny rozvoj.

Napriek tomu, že Vaša situácia je na SK komplikovaná, držím Vám veľmi palce a prajem veľa odvahy pri rozhodnutí pôsobit v oblasti psychológie tam, kde majú záujem o zdatných odborníkov a neboja sa zdravej konkurencie.

Ešte raz: Všetko dobre :)

Roland


Jana Šléšková 29. 7. 2010 10:31:50

Dobrý deň Katarína, Roland a všetci ostatní. Vaša diskusia ma veľmi zaujala aj porovnanie názorov mladých psychológov s tými pracovne staršími. Nedá mi na príspevky nereagovať.

Patrím do kategórie tých mladých a taktiež som často rozčarovaná z toho, ako sa mi podmienky absolvovania výcviku v jeho priebehu menia. Rozumiem však tomu, že nemôžeme 50 rokov či viac fungovať za stále rovnakých podmienok, pretože všetko ostatné sa mení. Zdá sa mi však trochu nefér, že človek do výchviku vstupuje za istých podmienok a za iných ho ukončuje. Supervízie a individuálnu terapiu považujem za vynikajúcu vec, finančne veľmi náročnú, ale myslím, že to stojí za to. Rozumiem tomu, že sa kladú vysoké požiadavky na terapeutov - požiadavky na ich vzdelávanie a prácu na sebe. Neorzumiem však tej jednostrannosti - napríklad Teória poznania, ktorú som absolvovala, bola jednoznačne dynamicky zameraná. Ďalej nerozumiem tomu, či je smerovanie psychoterapie nastavené len na oblasť kliniky - pretože tí, ktorí pracujú napríklad na psychiatrii sú v plnení podmienok SPS takpovediac za vodou. Ja však pracujem v oblasti poradanestva a tak podmienka minimálne polročnej praxe v zravotníckom zariadení (v čom je zahrnutá aj prax na psychiatrii) je pre mňa momentálne len ťažko splniteľná. Táto podmienka sa upravila až v priebehu môjho výcviku a momentálne by mi z časových dôvodov ostalo jediné - dať na pol roka výpoveď a ísť zadarmo do zdravotníctva. čo si pochopiteľne naozaj nemôžem dovoliť. Pokiaľ viem, tak sa s rovnakým problémom pasujeme viacerí. NEmyslím si, že kvalitným psychoterapeutom môže byť len odborník z oblasti klienickej psychológie.

NApriek tomu, si nemyslím, že to, že všetci odídeme do zahraničia, našu situáciu na Slovensku nejako zlepší..

Chcela by som sa pani Ščibrányovej opýtať, ako vidí ona toto smerovanie psychoterapie do oblasti kliniky,či sťažovanie podmienok pre sociálnych pracovníkov a iných.

Pokiaľ ide o cenu výcviku a individuálky, je to pri našich platoch takmer likvidačné, je ťažké sa popri tom uživiť, no prfekvapuje ma, že napriek tomu sa rozbieha stále veľa výcvikov, ľudia sa na ne prihlasujú a mnohí sú schopní to finančne zvládnuť (hoci sa im to možno nikdy nevráti). Tiež si myslím, že taký veľký záujem o psychoterapeutické výcviky nie je len dôsledkom toho, že všetci chceme byť psychoterapeuti, ale aj úrovňou nášho vysokého školstva, vďaka čomu má takmer každý absolvent potrebu sa nejako prakticky vzdelávať.

Jana


Hana Ščibranyová 29. 7. 2010 12:14:44

Dobrý deň, Janka,

súhlasím s Vami, že

- psychoterapeutický výcvik by sa mal ukončovať za rovnakých podmienok za akých začal

- teoretická časť výcviku by mala zahrňovať všetky prístupy relevantné pre prácu psychoterapeuta

- kvalitným psychoterapeutom môže byť aj odborník z inej oblasti než je klinická psychológia

Myslím si, že záujem o psychoterapeutické výcviky nesúvisí s úrovňou nášho školstva, ale s tým, že vysoké školy u nás ani vo svete kompletnú prípravu na výkon certifikovanej činnosti v psychoterapii neponúkajú. O niektorých príčinách sa píše v článku Psychoterapia, nezávislá profesia: európska výzva!.

Psychoterapia nachádza uplatnenie nielen v zdravotníctve, no v súčasnosti je etablovaná len v legislatíve pod gesciou MZd SR. Navrhnúť a uviesť do praxe riešenie prijateľné aj pre iné rezorty je žiaduce a zároveň zložité. Vyžaduje to dlhodobú kooperáciu príslušných rezortov, legislatívy, stavovských a profesných organizácií a tiež konštruktívnu diskusiu nielen odbornej verejnosti. Tento proces je zatiaľ na úplnom začiatku.


Katarína Luptáková 29. 7. 2010 12:01:56

Aký bude rozdiel v ukončení výcviku pre ľudí s praxou a bez praxe v zdravotníckom zariadení? Čo to znamená pre tých, ktorí ju nesplnia? Ako to riešia?


Hana Ščibranyová 28. 7. 2010 00:04:34

Teší ma záujem verejne diskutovať o psychológii a psychoterapii, ku komentáru mám zopár otázok a pripojím niekoľko poznámok.

.

Rada by som sa dozvedela viac o „spletitej a nečitateľnej pavučine ... v oblasti psychológie a psychoterapie“: kto a čím ju zapríčinil? vďaka komu a čomu pretrváva?

.

Z komentára mi nie je jasné, aké „pravidlá ... na SK nastavilo zopár jednotlivcov“ a čím „pôsobia deštrukčne“. Ak sa komentár vzťahuje (aj) na podmienky pre získanie certifikátu psychoterapeuta, podotýkam, že tie nenastavilo zopár jednotlivcov, ale delegáti EFPA a EAP z niekoľkých desiatok európskych krajín vrátane Slovenska, ktorí našli zhodu po rokoch rokovaní. Súčasné podmienky v SR nastavilo MZd SR v spolupráci s SKP a SPS tak, aby boli v súlade s podmienkami EAP a zaručovali vysoký štandard poskytovaných psychoterapeutických služieb.

.

Rada by som spoznala konkrétne argumenty alebo fakty k domnienke, že „väčšina (jednotlivcov, ktorí na SK nastavili pravidlá) by ich nikdy v súčasnosti nesplnila“. Bez faktov len podporuje mýtus, že „starí a neschopní psychológovia nechcú mladých a talentovaných k ničomu pustiť“, ktorý psychologickú obec zbytočne polarizuje a oslabuje a nie je práve najlepším základom pre konštruktívnu debatu.

.

Ak „odborná, teoretická i praktická príprava (na povolanie psychoterapeuta) na SK znova stagnuje“, bolo by užitočné napísať, v čom a prečo. Podľa mojich poznatkov sa príprava na Slovensku riadi podobnými kritériami, aké uplatňujú iné členské krajiny EFPA a EAP. Mnohé naše výcviky sú lektorované a supervidované (aj) zahraničnými lektormi a supervízormi a ich náročnosť je porovnateľná s výcvikmi v iných krajinách.

.

Odporúčanie „neváhajte vycestovať za kariérou mimo SR“ je pre profesionálny rast užitočná rada, no aj v zahraničí sa o uplatnenie treba uchádzať vysokou úrovňou vzdelania a obhájiť ho kvalitnou prácou v tvrdej konkurencii. Na druhej strane dobré možnosti a perspektívy uplatnenia sa v profesii psychológ a psychoterapeut boli, sú a budú aj na Slovensku.

.

Na záver by som rada dodala, že prognózy dopytu po práci psychológov a psychoterapeutov sú pre naše profesie optimistické. Napríklad deficit počtu profesionálnych psychoterapeutov v krajinách EU sa odhaduje na 350 tisíc. V SR je v súčasnosti počet psychoterapeutov menší než jedna desatina prognózovaného cieľového stavu. Je však veľmi pravdepodobné, že dobre sa uplatnia len psychológovia a psychoterapeuti, ktorí budú nepretržite pracovať na svojom profesionálnom aj osobnom raste.


Katarína Luptáková 28. 7. 2010 07:37:04

Vďaka za tento príspevok, aj on sám prispieva k ceste zo spletitosti.

Ponúknuť môžem pohľad absolventa, pre ktorého mýtus "starých a neschopných psychológov..." stáva sa tvrdou realitou, keď sa osobne uchádza o zamestnanie.

V životopise nám chýba drahý výcvik, ktorý nemôžeme začať, pretože nemáme prácu. A tak sa z mýtusu premiestňujeme do bludného kruhu.

Pravidlá sú náročné a priznajme, neboli také od začiatku. Ani o financiách nemlčme...

Samozrejme prispievajú k rýdzosti psychológa, z toho sa budeme tešiť až ich zvládneme.


Hana Ščibranyová 28. 7. 2010 11:53:47

Dobrý deň, Katarína,

patrím do kategórie „starých a (dúfam, že nie) neschopných psychológov“, a aj keď som sa o svoju prvú prácu po skončení štúdia uchádzala už dávno, živo si na tie časy pamätám. Ani vtedy nebolo jednoduché nájsť si zamestnanie, ktoré by presne odpovedalo mojim študentským snom a predstavám. Dlhé roky som bola zamestnaná v zdravotníctve na pracovnú zmluvu, ktorú zamestnávateľ uzatváral len na dobu určitú. Keď sa blížil čas jej predlžovania, prežívala som stres a obavu o svoje miesto. Rovnako na tom boli moji kolegovia-rovesníci.

Ani dnes nemôže absolvent počítať s tým, že sa pri hľadaní práce vždy a všade stretne s otvorenou náručou. Svoje miesto na slnku si musí nájsť (niekedy doslova vybojovať) sám. Dobrá správa je, že ak mu nechýba tvorivosť a vytrvalosť a zároveň trpezlivosť a pokora, určite si ho nájde.

Drahý (dlhodobý) výcvik v životopise chýba len vtedy, ak sa psychológ uchádza o miesto psychoterapeuta alebo si chce otvoriť psychoterapeutickú prax. Pre väčšinu iných psychologických zamestnaní nie sú drahé výcviky podmienkou. Existuje množstvo workshopov a krátkodobých výcvikov, ktoré za dostupné ceny rozširujú a prehlbujú kompetencie absolventa psychológie a zvyšujú jeho „hodnotu“ na trhu práce.

Kritici náročných podmienok pre získanie certifikátu psychoterapeuta zabúdajú na to, že celý proces prípravy na výkon certifikovanej činnosti v psychoterapii je porovnateľný s absolvovaním vysokoškolského štúdia pre samostatnú profesiu.

Súhlasím s Vami, že súčasné pravidlá pre získanie certifikátu psychoterapeuta sú náročné (na čas, energiu aj finančné prostriedky) a že sú náročnejšie než boli na začiatku. Moja osobná skúsenosť sa však nezhoduje s predstavou mladých kolegov-psychológov, že kedysi boli „mäkké“. V minulosti sa tiež vyžadoval vysoký počet hodín absolvovaných výcvikov. Podmienky boli „mäkšie“ len v tom, že sa nepožadovala individuálna cvičná terapia a supervízia, ktorá je najdrahšou zložkou súčasného vzdelávania, pretože ide o osobnú prácu s cvičným terapeutom/supervízorov a jej cena sa odvíja od jeho hodinovej sadzby.

Nastavenie požiadaviek na individuálnu cvičnú terapiu a supervíziu vzniklo na základe potrieb psychoterapeutickej praxe. Ak psychoterapeut nevedome mieša osobné záležitosti svojho vnútorného psychického procesu s klientovými a nedostatočne reflektuje svoj vlastný terapeutický proces, nedokáže efektívne pomáhať svojim klientom/pacientom. Práve uvedené nedostatky pokrýva individuálna cvičná terapia a supervízia. Protihodnotou investícií do týchto rastových procesov je výrazné zvýšenie profesionálnych kompetencií psychoterapeuta. Kritici týchto požiadaviek sa žiaľ sústreďujú len na finančnú stránku.

Je vecou osobnej zodpovednosti a ambície vykonávať svoju profesiu, či sa aj psychoterapeuti, ktorí už sú zapísaní v zozname psychoterapeutov, zúčastňujú ďalšieho odborného vzdelávania, cvičnej terapie a supervízie. K tomu majú otvorené dvere a v tom smere musia pri obnovovaní licencie spĺňať rovnaké priebežné požiadavky ako noví uchádzači o licenciu.

K bludnému kruhu, v ktorom sa ocitá absolvent zaujímajúci sa o psychoterapeutický výcvik: pre nástup do výcviku nie je nevyhnutné mať zamestnanie. Podmienkou je mať (popri vyhláškou požadovanom type vysokoškolského vzdelania) prax v odbore minimálne tri mesiace. Táto podmienka nie je nesplniteľná...


Katarína Luptáková 29. 7. 2010 12:05:47

Ešteže Vás tu máme, v pokore ďakujem za príspevok :)


Andrea Jánošová 3. 9. 2010 16:55:22

dobrý den.

ja som práve skončila vysokú školu v odbore psychológie,a chcela by som sa spýtať čo mi môžeme po skončení školy robiť, kde hľadať prácu a či je možné si založiť aj vlastnú poradnu.


Katarína Mihinová 13. 9. 2010 17:20:43

Hmmm.. odvaha, hneď po skončení školy zakladať poradňu. Z mojich skúseností je najlepšie získať čo najviac praxe, až potom človek zistí, čo mu naozaj ide, v čom je dobrý a čomu sa chce ďalej venovať. Získate aj prehľad vďaka skúsenejším kolegom a kolegyniam. Takže ak chcete ostať v odbore, poposielajte svoj životopis na všetky poradenské zariadenia vo vašom meste a nezabudnite na neziskovky. No a malé upozornenie, počítajte s dosť nízkym nástupným platom.


Jaroslav Farkaš 28. 8. 2010 11:33:12

Odporúčam prečítať si aj diskusiu k článku "Niekoľko viet o psychoterapii v SR" a v ideálnom prípade sa do nej aj zapojiť.

www.satir-institute.sk/2010/08/hs-nvop.html#comments


Jaroslav Farkaš 28. 8. 2010 11:32:06

Odporúčam prečítať si aj diskusiu k článku "Niekoľko viet o psychoterapii v SR" a v ideálnom prípade sa do nej aj zapojiť :)

www.satir-institute.sk/2010/08/hs-nvop.html#comments


Hana Ščibranyová 12. 8. 2010 14:44:58

Niekoľko viet o psychoterapii v SR:

www.satir-institute.sk/2010/08/hs-nvop.html


bleee bleeee 26. 7. 2010 14:11:45

Najlepšie je vyhnúť sa klin. psychológii. Dlhé roky robíš za plat upratovačky, ktorý navyše celý investuješ do výcvikov a kurzov. A aj všetku dovolenku. A budúcnosť aj tak nebudeš mať istú, keďže "obvody" klinických psychológov sú už rozchytané a nikto sa ich zadarmo nevzdá, buď sa výhodne predajú alebo sa dedia. Dá sa to skúsiť, nehovorím, len potrebuješ mať za sebou dostatočne silné finančné zázemie a zanietenosť.

Celkom dobre je psychológom vo firmách. Majú tam svoju vážnosť aj normálny plat.

Ak žiješ v menšom meste, je fajn zamestnať sa v okresnej ped.-psych. poradni. Plat tam síce nie je bombový, ale to je vyvážené inými výhodami, ktoré školstvo poskytuje.

Ak si na príliš samostatná a ambiciózna, aby si sa uspokojila s vyššie spomínanými možnosťami, tak porozmýšľaj, čo s tvojom okolí chýba, čo by si mohla zmeniť, kde by si mohla svoje schopnosti uplatniť. Založ si neziskovku (alebo živnosť či eseročku) a choď do toho.

Drrím ti palce!


Katarína Luptáková 26. 7. 2010 14:34:53

Vďaka, najmä za realitu v tvojich slovách. S odstavcom o klinickom nasmerovaní plne súhlasím, no zároveň sa mi cnie po možnostiach pre mladých a dobrých psychológov. Zaujímal by ma i názor na komoru psychológov...


bleee bleeee 27. 7. 2010 13:55:35

Komora psychologov je taky VIP klub, kde su členmi všetci klin. psychologovia, ktori maju vlastnú klin. prax. Vytvaraju si tam rozne zoznamy, ale zas len pre seba. Jej hlavnou naplnou je vydavat licencie k vykonu povolania. Clenske je vysoke, ale im to nevadi, lebo si ho daju do nakladov. Na stranke sa pise, ze staci len registracia, ktoru by mal mat kazdy psycholog. Tam sa plati 5E rocne. Pointa je ta, ze pokial si len zaregistrovana a nie si clenkou, nemas pristup takmer k ziadnym info, tie su len pre clenov. Ak sa tam nezaregistrujes, vobec to nevadi. Nemaju ti na to ako prist.


Hana Ščibranyová 27. 7. 2010 23:50:07

Predstava komory psychológov ako VIP klubu, ktorý si vytvára rôzne zoznamy, a redukujúca jej hlavnú náplň na vydávanie licencií a vzťah k nej na otázku registračného a členského poplatku, hovorí o čiastočnom nepochopení významu stavovskej organizácie typu SKP. Činnosť SKP sa riadi zákonom, ktorý však pre ňu vytvára len základný rámec, konkrétna náplň je vecou nás psychológov. Odporúčam podrobnejšie sa oboznámiť s poslaním komory a nerezignovať na ovplyvňovanie jej smerovania a obsahu činnosti. Jednou vetou: kvalita práce komory závisí od kvality našej účasti na nej.


Viera Piatrovová 18. 10. 2011 22:01:47

Som veľmi rada, že som našla túto rozbehnutú diskusiu o téme, ktorá ma momentálne tiež veľmi zaujíma. Aj keď je už čosi vyše roka stará, verím, že sa nájde niekto aj teraz, kto mi bude vedieť zodpovedať pár mojich nejasností.

V máji som skončila štúdium jednoodborovej psychológie a idem pracovať ako školský psychológ na strednú školu. Mám z toho trochu obavy, nakoľko budem v praxi nováčikom, neviem čo mám a môžem očakávať.

-Chcela by som teda vedieť, či ako psychológ vykonávajúci toto povolanie sa musím registrovať v komore, respektíve niekde medzi psychológov? Či to vyplýva z nejakej vyhlášky alebo nie?

-A tiež by ma zaujímalo, či sa musím popri práci vzdelávať- navštevovať kurzy, prednášky, školenia a ak áno v akom rozsahu, podľa čoho? Vybavuje mi to zamestnávateľ alebo sa mám o to zaujímať sama?

Ďakujem veľmi pekne za všetky cenné rady!


Hana Ščibranyová 25. 10. 2011 11:21:08

Dobrý deň, Katarína, odporúčam Vám obrátiť sa na Asociáciu školskej psychológie (www.aspsr.sk/).


Hana Ščibranyová 25. 10. 2011 11:22:02

Oprava: ... Viera...


ostatné diskusné príspevky >