Subjektívny pohľad na javy rozdeľujúce psychoterapeutickú scénu na Slovensku a na možnosti jej integrácie.
Súčasná slovenská psychoterapeutická scéna - vnútorne rozčlenená na viaceré modality, rôzne názorové prúdy, vynárajúce sa generačné a záujmové skupiny - pôsobí navonok nejednotne. Po rokoch pokoja sa zviditeľňujú skryté napätia a rozpory, kedy mladí profesionáli priamočiaro prinášajú svoje predstavy a pohľady na psychoterapeutickú profesiu, a o slovo sa tiež hlásia rôzne, neraz protichodné osobné a skupinové záujmy.
.
Mohlo by sa zdať, že psychoterapeutickej obci chýba všeobecný integrujúci záujem, že v nej chýba jednotiaca a perspektívna koncepcia výkonu a rozvoja profesie „psychoterapeut“. Väčšina uchádzačov o profesiu a začínajúci psychoterapeuti vnímajú súčasné podmienky certifikačného vzdelávania v psychoterapii ako veľmi náročné a ako prekážku pre svoj vstup do profesie, sú zneistení, frustrovaní a kritickí voči autoritám, s tendenciou k úniku do príbuzných činností (napr. mentoring, biznis koučing) a k odchodu za psychoterapeutickým vzdelaním a uplatnením do zahraničia...
.
Môže byť toto dianie predzvesťou pozitívnejších zmien v psychoterapii na Slovensku?
Aké zmeny to budú a čo komu prinesú?
.
Pozrime sa na rôznorodosť okolností, postojov a záujmov, ktoré prispievajú v súčasnosti k polarizáciám slovenskej psychoterapeutickej obce:
.
certifikačné verzus akreditované verzus neakreditované vzdelávanie v psychoterapii úzko zdravotnícky (SR) verzus európsky (EAP) verzus otvorený (Rakúsko) rámec pre vzdelávanie v psychoterapii občianske verzus súkromné výcvikové a vzdelávacie inštitúty verzus štátne vzdelávacie inštitúcie výcviky vedené len domácimi verzus aj zahraničnými verzus len zahraničnými lektormi a supervízormi (samo)financovanie vzdelávania v psychoterapii jeho účastníkmi verzus (spolu)financovanie prípravy na iné profesie štátom adepti na profesiu psychoterapeut verzus začínajúci psychoterapeuti verzus psychoterapeuti s dlhšou praxou prívrženci určitej psychoterapeutickej modality verzus konkurenčných psychoterapeutických modalít prívrženci puristického verzus eklektického verzus integratívneho prístupu k psychoterapeutickým koncepciám a technikám psychoterapeuti certifikovaní na základe grandparentingu verzus predchádzajúcich verzus súčasných náročných kritérií EAP/SPS psychoterapeuti zamestnaní v štátnom verzus súkromnom sektore verzus s vlastnou súkromnou praxou psychoterapeuti pôsobiaci len v štátnom zariadení verzus aj súkromnej praxi verzus len v súkromnej praxi psychoterapeuti honorovaní len poisťovňami verzus poisťovňami aj priamou platbou verzus len priamou platbou psychoterapeuti pôsobiaci v zdravotníckom verzus nezdravotníckom kontexte verzus v oblasti vzdelávania psychoterapeuti so vzdelaním v psychoterapii verzus samozvaní „psychoterapeuti“ a šarlatáni psychoterapeuti s legálnou verzus čiastočne legálnou verzus nelegálnou súkromnou praxou psychoterapeuti s certifikátom verzus bez certifikátu národnej organizácie EAP (v súčasnosti SPS) psychoterapeuti akceptujúci verzus obchádzajúci verzus odmietajúci súčasné certifikačné pravidlá psychoterapeuti zdôrazňujúci verzus spochybňujúci prínos vysokoškolského vzdelania pre prácu psychoterapeuta psychoterapeuti presvedčení o podriadenosti pacienta terapeutovi verzus o rovnocennosti terapeuta a klienta psychoterapeuti zameraní na patológiu verzus na zdravie verzus na osobný rozvoj, kariérny rozvoj, life koučing a i. psychoterapeuti preferujúci zameranie na jednotlivca verzus pár verzus rodinu verzus skupinu psychoterapeuti preferujúci prácu na zákazke klienta verzus firemného prostredia (biznis koučing a i.) psychoterapeuti vnímajúci profesiu ako altruistické poslanie verzus bežné povolanie verzus lukratívny biznis psychoterapeuti vnímajúci SPS ako svojho stavovského reprezentanta verzus mocenské záujmové zoskupenie psychoterapeuti s ambíciou pracovať na Slovensku verzus v Českej republike verzus v zahraničí prístup k profesii riadený spoločenským superegom (legislatíva, komory, SPS, ...) verzus zrelým egom verzus trhom členstvo v SKP verzus SPS verzus inštitúte konkrétnej modality verzus žiadnej spoločnosti/inštitúcii... .
Už letmý pohľad na túto spleť protichodných okolností, zameraní a záujmov napovedá, že pre súčasný stav v psychoterapii na Slovensku je príznačná vysoká miera rozdrobenosti. Psychoterapeutická obec by tento stav mala dôkladne analyzovať a reflektovať, a následne zvážiť integratívne, inkluzívne opatrenia, ktoré by ju vnútorne zomkli a navonok zjednotili, napríklad:
.
akreditovať nadrezortné certifikikačné vzdelávanie v psychoterapii, ktoré by vychádzalo z podmienok EAP iniciovať legislatívne úpravy pre výkon profesie psychoterapia v rezortoch zdravotníctva, práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, ... pripraviť koncepciu vysokoškolského vzdelávania v psychoterapii oprávňujúceho k vstupu do certifikačnej prípravy v ľubovoľnej modalite lobovať za štátnu finančnú podporu pre akreditované certifikačné psychoterapeutické vzdelávanie v ľubovoľnej modalite zaviesť transparentné označovanie účastníkov akreditovaných výcvikov (napr. „psychoterapeut v príprave“ a i.) a absolventov psychoterapeutického výcviku, ktorí nespĺňajú niektoré podmienky pre udelenie certifikátu „psychoterapeut“ podľa pravidiel SPS/EAP, napr. predpísané vzdelanie, prax v psychiatrickom zariadení, počet hodín supervízie, ... (napr. „psychoterapeut-praktikant“, „supervidovaný psychoterapeut“, „psychoterapeut pod supervíziou“ a i.) gestorovať národnou zastupujúcou organizáciou EAP v SR popri zozname certifikovaných psychoterapeutov aj zoznam psychoterapeutov-praktikantov a psychoterapeutov v príprave začleniť do záverečného posudzovania kompetencií absolventa psychoterapeutického výcviku aj jeho sebahodnotenie legislatívne vyňať psychoterapiu z rozhodovacích právomocí komôr iných profesií (SKP, SLK) a zastrešiť ju samostatným zákonom o psychoterapii a slovenskej komore psychoterapeutov spracovať víziu a koncepciu rozvoja psychoterapie na Slovenku .
Sľubným začiatkom by bolo vytvorenie internetového fóra a/alebo organizovanie kolokvií pre študentov, účastníkov výcvikov a psychoterapeutov. Vo verejnej aj uzavretej diskusii a polemike by sa mali nastoliť otázky, uvoľňovať osobné, skupinové aj generačné a záujmové tenzie a konštruktívne hľadať riešenia problémov, ktoré v súčasnosti rozdeľujú psychoterapeutickú obec. Dôležité je, aby vznikali a realizovali sa také riešenia, s ktorými sa čo najviac členov psychoterapeutickej obce dokáže nielen stotožniť, ale aj si v nich nájsť svoje miesto a príťažlivú perspektívu.
.
Na úlohu integrujúcej sily by sa (opäť) mohla podujať SPS ako naša dlhodobo najvplyvnejšia a najúspešnejšia organizácia združujúca psychoterapeutov v SR. Verme, že túto výzvu prijme a obstojí v nej, aby svoju pozíciu lídra v dlhodobom horizonte nielenže nestratila, ale naopak opäť posilnila a potvrdila...
.
.
členka výboru SPS a delegátka SPS v EAP
Súvisiace články:
Články