![]() |
|
|---|
Viem že je to celé veľmi komplikované a ťažké pochopiť celý môj príbeh, ale dúfam že mi niekto poradí ako ďalej…..Vopred ďakujem
Na základnej škole som mala najlepšiu kamošku-Veronika, boli sme si ako sestry všetko sme si hovorili, robili sme všetko spolu hosi čo sa stalo jedna sme vždy podržali tú druhú, keď bola jedna štastná trak aj druhá, keď plakala jedna tak aj druhá....skoro ako jedna bytosť od prvého ročníka na základnej, v piatom ročníku k nám prišli piataci z dedín kde sú len ročníky 1-4 a prišla medzi inými jedna baba volala sa Alica, celkom zábavná taká haluzáčka....a vtedy za začala moja smola alebo rana či neštastie….moja najlepšia kamoška sa na mňa vykašlala a začala byť najlepšia kamoška s Alicou to ma veľmi ranilo a potom som bola stále sama nevedela som si nájsť žiadnu inú kamarátku vyčnievala som z kolektívu, sedela som sama....bola som typická čierna ovca, lenže Alica sa v šiestom ročníku odsťahovala aj s rodinou do Anglicka a ja a Veronika sme boli zase najlepšie kamošky presne ako vtedy pred tým ako prišla zase sme boli ako sestry, o pol roka prišla Alica zasa na návštevu späť na Slovensko a prišla aj k nám do školy, Veronika mi sľúbila, že ostaneme najlepšie kamošky aj keď príde a ja som jej verila, lenže sa stal pravý opak zasa sa Alica a Veronika sa stali zase kamošky a ja som sa zase stala čiernou ovcou....potom odišla a ja s Veronikou sme už nikdy neboli ani s polovice také kamarátky ako pred tým a ostala som čiernou ovcou až do konca základnej školy. S Veronikou sme sa naďalej bavili nikdy sme neboli pohádané, ale nikdy sme už neboli kamošky ona si našla ďalšiu akože kamarátku-Angeliku ale tá ju využívala Veronika jej musela nosiť desiatu nesmela sa s nikým iným baviť ani s nikým iným sedieť.......sedela s ňou v lavici predomnou a ja som sa celý čas pozerala na toto. Posledný polrok sa Veronika a Angelika pohádali a už sa neudobril sa...Veronika sa skamarátila s každým s triedy a zapadla do kolektívu presne naopak ako ja.........Teraz som mesiac prváčka na strednej škole bývam na internáte, myslela som si, že keď odídem z mesta a stretnem nových ľudí prestanem byť sivá myška a nájdem si nové kamošky a tak...ale nestalo sa na izbu ma dali s babou s vedlajšej triedy ktorá ma ohovárala na ZŠ za to, že neviem hrať loptové hry nebavila sa so mnou a flegmovala na mňa bola celkovo taká nepríjemná....tak som sa nechala preložiť na inú izbu k cudzím babám, tie sú veľmi milé veselé príjemné.......ale ja naďalej ostávam čiernou ovcou s nikým sa nedokážem baviť, s nikým si neviem nájsť spoločnú tému, a už sa vôbec nedokážem baviť, smiať sa ako vtedy s Veronikou. Som stále vážna držím sa stranou, som veľmi hanblivá a som stále ticho a nikto sa so mnou nechce baviť a ani sa tomu nečudujem, neviem ČO MÁM ROBIŤ ???? aby som bola ako pred tým taká veselá, usmiata, bláznivá ako pred tým a neľutovala sa stále a neplakala nad sebou za to aká som....Myslím že som sa cez to ešte stále nepreniesla ako keby som sa nezmierila s tým, že moja najlepšia kamoška sa na mňa vykašlala a ja som ostala úplne sama....ale nechcem to tak....som v koncoch nechcem byť ďalšie štyri roky na strednej šedá myška s ktorou sa nikto nebaví....prosím poraďte mi niekto ako sa mám s toho dostať ??
ale teraz riešim iný problém, na strednú školu kde študujem išla aj jedna baba - Ivana zo základnej, neboli sme kamošky, ale ani nepriateľky, no kamarátky mi hovorili, že ma ohovárala aj keď ma vôbec nepoznala, kvôli tomu, že som nebola dobrá z telesnej výchovy, lenže ani ona nevynikala...tak som to celom nepochopila...pár dní pred nástupom na internát mi napísala, že by so mnou chcela byť na izbe a ja som súhlasila aj keď som ju nemala v láske(nepoznala som ju), povedala som si, že bude dobré niekoho poznať, prvý deň bola veľmi milá dokonca som si myslela, že budeme kamarátky, potom sme sa zoznámili s dvoma babami - Niky a Hanka ktoré boli s nami na izbe, odvtedy sa som nou nebavila, ani sa mi len nepozdravila, úplne ma ignorovala bolo mi z toho na plakanie....toto hneď prvý týždeň, postupne bola odpornejšia a už aj Niky a Hanka sa so mnou prestali baviť a začali ma ignorovať- neviem či im niečo povedala alebo navymýšľala...to mi padlo veľmi zle, a nevydržala som to, išla som za vychovávateľkou a poprosila som ju aby ma dala na inú izbu lebo takto to nevydržím...tak sa aj stalo preložila ma....teraz je to lepšie mám výborné spolubývajúce, teším sa tomu, problém je v triede, robí mi tam naprieky, vždy keď sa začnem s niekym rozprávať príde a odláka ho - poprosí ho či by s ňou nešiel na záchod alebo do bufetu a keď sa na ňu pozriem začne obímať moje spolubývajúce alebo spolužiakov - vždy si niečo vymyslí aby sa so mnou dotyčný prestal baviť ....a keď sa pridám do partie kde je aj ona tak mi začne vo všetkom oponovať alebo zazerá a dáva mi najavo, že jej prekážam....snaží sa byť s každým kamarátka aby som ja ostala navyše a musím priznať, darí sa jej to ona je s každým za dobre a ja som čierna ovca...vôbec neviem čo mám robiť som v koncoch, mám pocit, že urobí všetko aby ma odstavila a pritom mám takých dobrých spolužiakov je mi ľúto, že s nimi nevychádzam lepšie a majú za kamošku ju - Ivanu...nemám silu sa jej postavť, neviem čo mám urobiť aby to tak nebolo, keď ona je na každého milá, priateľská, usmiata a každého chváli a ja som tichá, uzavretá a smutná z toho ako to je....viem, že pred 4 - 5 rokmi, keď som bola pravý opak toho čím som dnes mali by ma tí ľudia mali radi a bolo by to ináč, neviem či je to tým, že mi chýba Veronika ako moja druhá polovička - lebo bez nej som len polovičná alebo to, že nikomu neverím a bojím sa ďalšieho sklamania alebo toho, že som to už vzdala....lenže ja takto nechcem ďalej žiť....aj ja chcem byť ako ostatní s nevyčnievať
| « predchádzajúci článok Integratívna terapia porúch správania a disharmonického vývoja osobnosti dieťaťa | 1399/1562 | nasledujúci článok » Hľadáme sociálneho pracovníka / sociálnu pracovníčku |
|---|
Príspevok ešte nik nehodnotil!
Článok bol pridaný dňa 30.9 2011
Posledná úprava bola dňa 18.10 2011
Zoznam všetkých článkov od autora Alžbeta Nováková
Verzia pre tlačMila Alzbeta,
neviem ci je dobre co ti radili tieto dve dievcata,slecny, ze by sa bolo treba porozpravat s Veronikou.Ja sa pytam preco?Naco by to bolo dobre, co akoze prides povies Veronika toto a toto a vsetko bude v poriadku?Nie,ona ti uz asi nema co ponuknut a treba ist dalej zivotom.Hned ale odpoviem aj protipol nikde nie je napisane, ze ked by si sa nahodou s Veronikou porozpravala, ze sa znovu nestanete kamaratkami.
Dobre prejdem k tomu preco si "siva mys". Je jasne ,ze na intraku je ti fajn, mas tam skvelych ludi,ale nedokazes s nimi sa spojit ako keby v jedno.Problemov moze byt viac.Mozno je to strach z odmietnutia (ako v pripade Veroniky), alebo sa niecoho bojis.To by som uz musel vediet blizsie.Podla mna by si sa mala uvolnit viac, proste chyba bude v tom, ze si vsetko moc prikladas ako za vinu a si strnula.Viac si uzivaj tento zivot,kazdu chvilu a pochybujem ze budes nadalej siva mys.Urcite si skvela, mas dobre zmyslanie, vidim ze aj rozum mas naozaj,pises mudro, tak neviem kde je chyba.Ludia ta budu zboznovat, pokym im ukazes co je v tebe.A ono to ani nevadi , ze si ticha.Prid a zober svoje spolubyvajuce niekde von, na disku,do kina a proste tam ukaz co si zac.Zabavit sa riadne, uvolnia sa pocity,endorfiny a uz to pojde.Podla mna vsetko co si pisala a interpretovala, neni ziadna prekazka vsetko to je na tebe, ono to vyzera lahko ale je to lahke, len sa treba zbavit ostychavosti a mas to ...
Hlavne sa drz...A uvidis ze to dokazes...
Súhlasím,keď ideme do divadla alebo na výlet z internátu tak je dobre, lebo idem s tými pár babami s ktorými mi je dobre, ale nechcem byť s nimi stále lebo by som ich mohla onudiť...ale také kmošky s ktorými mi je dobre je tak málo...väčšinou sedím na chodbe s ostatnými a pozerám ako sa bavia a hovorím si: aj ja som bola taká v tedy s Veronikou...niekedy si predstavujem aké by to tu bolo sňou...bojím sa, že neviem ukázať čo je vo mne, lebo vo mne nič nieje,len prázdno po priateľstve aké je len raz za život, tiež mrzí ma, že som každému taká ľahostajná, ale chápem to, kto by sa už chcel so mnou baviť keď nič nehovorím, skôr sa každému snažím vísť po vôli doniesť mu niečo keď potrebuje, požičať...ale na to rýchlo zabudne...a tiež som smutná z toho, že som každému ľahostajná, kedy som týždeň nebola v škole nikto si to ani nevšimne a to ma mrzí.
Polož si otazku preco si teda lahostajna?Velmi sa podcenujes, ze nemas co ponuknut a podobne reci, kazdy clovek a kazdy jedinec ma co ponuknut v kazdom je nieco svojske,jedinecne a to sa nachadza aj v tebe.Nikoho neonudis,take proste neexistuje a to nezistis pokym sa do toho nepustis a neukazes im co je v tebe.Vies ako by ta mohli zboznovat?
Stale mozes byt taka ako s Veronikou,len to chce odvahu.A ty ju urcite mas.Preto si mlade dievca tipujem, tak nebud ako obarena vodou, ze ta nic nebavi, ze chces byt sama a pusti sa do toho a sama zistis ako sa to zmeni, a zrazu zacnes mat zase rada ludi.Za pokus to stoji,to mi ver..!!
Nestačí len chcieť byť taká ako predtým, rob pre to niečo príď za spolužiačkou a začni sa s ňou baviť... Ale asi by si mala v prvom rade začať sa znova baviť s Veronikou myslim a možno povedať jej toto všetko.
takže prvý krok máš už za sebou...uvedomila si si že za tým všetkým je Veronika. Možno by ti pomohlo(ako píše aj Lucka) keby si sa s ňou porozprávala. Jasné, že ti veľmi už nemá čo ponúknuť a priateľstvo už určite nie, ale aspoň by si si vyriešila tento vzťah a našla nejakú tú harmóniu v sebe. Ale to určite nestačí! Musíš si uvedomiť, že nie sú všetci ako Veronika. Áno máš zlú skúsenosť, ale kto ju nemá? Musíš prestať v každom vidieť Veroniku a báť sa, že nakoniec ťa aj tak všetci opustia. Lebo keď si nedokážeš k sebe niekoho pustiť, nedovolíš nikomu aby spoznal tvoje zábavné "ja" nemôžeš čakať že prestaneš byť šedou miškou. Tak do toho! Rozprávaj sa so spolužiakmi, hľadaj svoju spriaznenú dušu a buď otvorená a dávaj svoje pocity a postoje navonok. Povedz si svoj názor a ľudia ťa budú brať do úvahy. Želám veľa šťastia a keby si sa potrebovala porozprávať napíš(mimi0075@azet.sk) 
Diky, za odpoveď, na internáte sa cítim veľmi dobre, sú tam skvelí ľudia, veľmi zábavní a taký úprimní presne takí aká som bola ja ja vtedy ale to je to, že sa s nimi nedokážem blázniť a kedy som tak veľmi chcela, dala som sa preložiť od tej spolužiačky čo ma ohovárala tak teraz som na izbe s inými babami sú ku mne milé dobre sa s nimi cítim, a závidím im to aké sú, bláznivé a odviazané nič neriešia len sa bavia.....a to ja to čo chcem aj ja ale nedokážem to...
Alzbeta, ja som tiez byvala na internate, bola som jedna z tych blaznivych typov, ale mala som priatelku, aka si asi ty, bola ticha, hanbliva, dostala sa na izbu s jednou kockou, co ju totalne vyuzivala(ked sli po chodbe, sla za nou, a este jej aj niesla bundu....) bolo nam to s kamoskami luto a snazili sme sa ju od nej odlakat.....trvalo to roky, nemozem ti klamat, kym nam ukazala svoj pravy charakter, charizma, co v sebe ukryvala.....vedela krasne sit, veci, co si usila sama a vosla v nich do triedy ticho ako myska
) jej zavideli triedne hviezdy". Takisto vie krasne modelovat, navrhovat, dekorovat, a tymto si neskor ziskala obdiv od ludi, a ta hviezda, co ju zozaciatku vyuzivala, a prvy mesiac sa zoznamila s celou skolou, o rok uz nikoho nezaujimala.....
Ja viem, ze sa ti to zda ako nekonecnost, ale veci sa zmenia, len sa neboj. Zivot mas predsebou, hovorim ti to z vlastnej skusenosti 
Co sa tyka Veroniky, tiez mam takyto nedorieseny vztah s kamaratkou, ktora nas pomocou rodicov a klamstiev vystrnadila s kamaratkou z izby v 18tke a priniesla si dalsie kamosky, co by som od nej nikdy necakala.....sklamani v zivote neubuda, ale musis sa knim postavit silna a poucit sa znich....
Len stastni a vyrovnani ludia nemaju potrebu ohovarat a zaviediet druhym...uvidis, ze o par rokov sa ti bude darit lepsie, nez vsetkym tym ludom, co sa na teba navazaju, pretoze oni nemaju vnutornu pohodu, tak si to vzdy myslim ja a dviha mi to sebavedomie....Lebo ked ta dakto ohovara, to znamena, ze ti nieco zavidi....to je moj nazor
Drzim ti palce, hlavu hore, snaz sa nedat najavo tvoj smutok, lebo to robi "tych" druhych stastnejsich, ze sa im podarilo ti ublizit
)
Uzivaj si zivot s kamaratkami, s ktorymi je ti dobre, a nevsimaj si ziadnu Ivanu, ktora ma za potrebu ti ublizovat.....Ja som typ cloveka, ze by som si to snou dakde vyjednala, aj pred celou triedou.....Ty asi nie si taky razny charakter, tak to ries diplomaticky, povznes sa nad tym, a potom pozri na jej reakciu.....tak to riesim uz aj ja, a vidim, ze to zabera....
)))
| Zo všetkých zaujimavých odkazov ma najviac zaujali: |
|---|
| Všeobecné |
| Časopisy |
| Inštitúty |
| Možnosti štúdia psychológie |
| Počet hlasov: 221 |