bulimia

Dobrý den,

uz sa Vám to podarilo? Prisli ste na to ako sa stat bulimickou??

Celkom som nepochopila vasu otazku.chcete sa zbavit pocitu ze chtete byt bulimicka alebo sa nou naozaj chcete stat? Alebo to co tu pisete su len zarty??

Dakujem za odpoved

Ahoj,len som sa ta chcela spytat, ci si to uz nejako prekonala. Aj mna stale napada, ze by sosm chcela byt bulimickou, aj ked viem, ze je to hlupost a asi by som toho ani nebola schopna. Stale sa vsak neviem zbavit tej myslienky. Inac ja by som nebola schopna povedat o tom svojej psychologicke....

Zdravim Vas Gabriela,

nepoznam cely Vas pribeh, len par riadkov, ale taketo zelanie som este nepocula. Ak som si to prelozila do svojho jazyka, vyznelo mi to ako: Velmi tuzim byt alkoholicka, narkomanka, potrebujem navod ako na to. Ste dospela zena, dama, ktora ma urcite nejake informacie o Vasom zelani, ktore pises.Skor to vyzera ako volanie o pomoc, podpisala ste sa celym svojim menom, takze chcete, aby ludia o Vas vedeli.Mozno potrebujete pomoc a neviete ako o nu popytat,iba tymto sposobom. Ak Vam islo o to, niekoho zaujat, tak saa Vam to podarilo, mna urcite ano.

Gabriela, zivot je velmi krasny a zaroven tajomny, niekedy sme hore, inokedy dolu. Prechadzame stastnym obdobim, inokedy narocnejsim. To vsetko ma svoj zmysel, posuva nas vpred, formuje. Na niektore situacie mame vplyv, na niektore nie. Sme ludia, zivi, z masa a kosti,silni, ale zaroven zranitelni.

Skuste len tak pre seba porozmyslat:

Vase tuzby a zelanie skor vyzneju ako nejaky trest, hnevate sa na seba za nieco, co ste neurobila, alebo nedokazala urobit, alebo sa stalo nieco, co Vas ovplyvnilo rozmyslat nad takymto prianim. Mna by zaujimalo, co Vy si predstavujete pod pojmom mentalna bulimia a ake informacie mate.

Z mojho sudka:

Mentalnu bulimiu ja povazujem ako prejav autoagresie/samoposkodzovania/, clovek, ktory sa sprava voci sebe takto sa malo ma rad. Takito ludia su citlivi,zranitelni, a mozno tuzia po uznani,ktore sa im nedostava, byvaju casto nedoceneni, nedoleziti, ale to je iba ich subjektivny pocit. Potrebuju odmenu,pochvalu, usmev, potrebuju citit, ze su potrebni, ze su doleziti, ale nie vo forme jedla, nachadzat uspokojenie jedle je velmi zradne. Dotycna sa prejeda jedlom, ktore potom vyzvracia a tak stale dookola. Okrem zavazneho psychickeho ochorenia, ktore prinesie toto ochorenie, je aj fyzicke, cize zasahuje celeho cloveka a jeho okolie. Zavislost na jedle, je jedna z najtazsich zavislosti, pretoze jest musime, je dokonca horsia ako, ine zavislosti, lebo bez automatov, cigariet, alkoholu a nelegalynch drog sa zaobideme, ale jest a pit pitnu vodu musime, aby sme prezili.

Ja Vam odporucam, aby ste vyhladala vo svojom okoli nejakeho psychologa, s ktorym by ste sa podelili s Vasimi myslienkami. Na zaciatok Vas vsak chcem pochvalit za to, ze ste sa zdoverila a uvazujete nad Vasim prianim, ze ste sa s nim chceli podelit s nejakym clovekom na tejto stranke, pravdepodobne ste si nie celkom ista, ze Vase rozhodnutie je pevne a potrebujete poradit. Skuste na zaciatok pochvalit samu seba, len tak sa usmiat na cloveka, sledujte pocas dna, co Vam zlepsuje naladu a co naopak.

Zivot mate pred sebou, vela zazitkov, skusenosti Vas caka, no byt bulimickou nie je prave ta najlepsia cesta.

S pozdravom Katarina Mrazova,psycholog

Reagujem na otázku mladej slečny. Nič horšie som ešte nepočula. Som bulimičkou už 14 rokov, bohužiaľ sa mi nedarí z toho dostať. Mojím snom je práve opak. Koniec takéhoto šialenca. Ver nikdy ti to neprinesie radosť ani to počom asi túžiš a to štíhlosť. Vlastne to je vedľajšie. Rozdrvíš si psychiku i vnútornú osobnosť jedinečnosť na márne kúsky. Aj v prípade, že budeš mať všetko, dospeješ do štádia, že cesta von je veľmi, veľmi tŕnistá a bolestná. Radím ti zahľadieť sa do zrkadla a dívať sa dlho, kým neuvidíš, že tam hlboko si ty, si jedinečná a nijaký prostriedok ti k ničomu nepomôže!