Ako sa vyrovnať s rozchodom(alebo moj pribeh v romanovom rozsahu)


neznasam rozchody

Ahojte, skor ako začnem Vám chcem povedať, že už mám prečítané všetky články o tom, ako sa vyrovnať či zmieriť z rozchodom, teóriu chápem, a poznám ale dať to do praxe je zložitejší proces. Správne, píšem, lebo som po 4 ročnom vzťahu čerstvo rozídená. Štastie, že toto nie je papier, inak by na ňom boli škvrny od sĺz..:/ A tak teraz pekne po poriadku: zoznámili sme sa tak, že je to moj spolužiak na VŠ. Keď ešte fungoval pokec, ako si si ma našiel a oznámil mi, že som jeho spolužiačka. Padlo mi to vhod, že sme si najprv písali, bola som práve rozídená z dosť z dosť pekného vzťahu, a "náplasť" na moje zlomené srdce padla vhod. Z písania sa stalo stretávanie, intenzívnejšei stretávanie, začala som sa čoraz viac zaľubovať ažsom zabudla aj na bývalého. Všetko bolo na začiatku krásne. Ziaľ veľmi skoro zistil, že si na mna može dovoľovať. Bola som čerstvá dvadsiatka a mala som kamarátky, chodili sme na diskotéky, boli sme proste živé. Vadilo mu to, vraj sme opice čo sa chodia opičiť na doskotéky.... Fajn, snažilasom sa to obmedziť, veď čo by človek nespravil pre lásku? 'Casom mu už začal vadiť moj niekedy hlasnejší smiech, moj občasný krik keď som nahnevaná, moj humor,...to že sa smejem, že sa nesmejem...Pár krát sme sa aj rozišli, na pár dní, resp. hodín, ale vždy som ho akosi uprosila nech to ešte skúsime. Jednoznačný problém v našom vzťahu som vnímala moje správanie, mala som pocit, ze sa musím zmeniť, potom to bude dobré. Avšak moje snahy boli márne. Vždy sa našlo niečo za čo ma mohol skritizovať, vždy niečo vadilo, stačilo aby sa zle vyspal, alebo mu niečo nevyšlo a hneď bol oheň na streche ak to si to zlýzol? Nechcem byť zlá, boli aj naozaj krásne chvíle, lebo keď mal dobrý deň, mala som ho aj ja, mali sme ho obaja, venovali sme sa roznym veciam, v zme lyzovat, v lete kupat, bicyklovat..Niekedy som mala fakt pocit, ze som najstastnejsia na svete...Ale tiedo dni sa striedali s tymi druhými dňami..a vtedy som veľa plakávala, už aj pred ním, Chcela som toho milého chalana a nie toho, čo len hĺadá za čo byť na mna hnusný. Toto boli dni kedy sme bývali spolu denne, čo mu niekedy vadilo, predto som sa nebránila nájsť si prácu v BA, to sme boli spolu už iba cez víkendy. Aj to mi určoval kedy mozem prist a o koľkej a mala som pocit, že sa viac teší na moj odchod ako príchod. Zase som sa snažila meniť, korigovať svoje správanie, nech to je v pohode, nech sme štastní, nech je so mnou spokojný.O budúcnosti sme sa veľmi nebavili, vždy to skončilo tým, že on nechce deti ani sa ženiť. Tak som sa tej téme vyhýbala, nechcela som to počut, myslela som si ze zmení rozhodnutie. Jedného dňa/ pred 3 dňami/ sme sa mali ist lyžovať do RAkuska, dva pariky,,avšak o 5 minut dvanast mi oznamil že baba nejde, tak že zoženú ešte jedného chalana a bue panska jazda. Bola som nahnevaná, tešila som sa , zohnala si prilbu..ale po jeho naliehaní som pristála na to že nejdem. ved čo medzi chalanmi, utešovala som sa.. Večer som mu písala, že nech sa ozve ked prijde domov. Odpísal mi: pravdupovediac sa nemám chuť ozvať, náš vzťah už nemá zmysel, sama to vieš, a pravda je taká, že ja uz mám inú. Je z Budapešti /kde chodieval pracovne/, voláme si, píšeme si, boli sme raz na rande, ja chcem ju a ona mna...Takže s Tebou už nechcem byť. S mokrou hlavou som utekala k nim domov o 12 km dalej na buse  zistit o čo ide, po 4 rokoch si zaluzim takyto rozchod? Pravdupovediac som mu velmi ten "novy vztah " neverila, nech bol hociaky nikdy by ma nepodviedol. Prišiel domov, naložil ma do auta a cestou mi vysvetlil, že fakt nejaku ma, ochotne mi ukázal SMS ky v madarčine a kopu smajlikov. Včera sme sa stretli, zaniesla som mu kluče od bytu a nejaky papier a ked sme sa zbadali plakal, samzrejme aj ja som plakala, ze on nevie čo bude dalej, že za cele 4 roky sme nemali ani pauzu, ze potrebuje byt chviu sam a ze ani s tou Madarkou nevie čo bude. Ze sa jeden druhemu ozveme, ostaneme v konakte. Nechcela som mu uz pisat v ten den, ale bola som zufala, bola som u sestry, vsetko som jej povedala  a ona povedala ze ja musim vediet aky bol nas vztah a ze ci sa oplati bojovat. Myslienky typu: chcem ho naspat sa striedali s tymo opačnými: ze aj tak som bola ja vo vztahu ta čo lubila viac...načo? Nech raz on zabojuje..Ale nešlo mi ani spat...volala som mu, skladal ma, pisala:neodpisoval... Pravda: bolí to...hoci som sa s ním chcela uz aj ja milion krat rozist, ale nemala som na to "gule"..radsej som pracovala na tom, nech sa zmenim tak, aby bol so mnou spokojny. Ja neviem čo mam robit..hlupe srdce hovori ine ako zdravy rozum..a zdravy rozum vie, že keby s k sebe vratime aj ta k sa rozideme, ze by to proste nebolo dobre...Ale su to spomienky..a to aj tie pekne...chyba mi..zrazu ma nema kto objat, nemam sa na koho tesit na vikend,, nemam ziadne plany, som zufala. Rady očakávam také, že kasli nanho, podla toho čo píses to bolo zle a tak..To si uvedomujem. Ale ked clovek lubi odpusti vsetko,,a ja lubim. A som hlupa, ze lubim ale je to tak. A som zúfala. Neviem spat, na nič mysliet..viem ze takto to chodí a ze to treba iba vydržať..ale neviem..Som uplne zmatena..

Nenávidim rozchody..nenavidim odlučenia, neistotu

« predchádzajúci príspevok
Pracovné miesto pre psychológa v CPPPaP Ba II
nasledujúci príspevok »
Ste aj vy demotivovaní, nespokojní a "vyhorení"?


Vložte diskusný príspevok

Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!

Najnovšie diskusné príspevky a reakcie

Kristina Lánska 16. 5. 2017 13:54:51

ahoj, sledujem že už to je dosť dlhá doba, ako si sa s tým postupne vyrovnala ? mohla by si mi prosím napísať mail, rada by som sa niečo opýtala--- 


lotrisssko jeden 7. 5. 2014 05:03:17

ahoj.tiez som cerstvo po rozchode a tiez som bol vo velmi podobnej situacii. u nas bol tiez dost velky problem chorobna ziarlivost mojej priatelky. bol som neustale kontrolovany vypocuvany a upodozrievany z takych bludov, ze sa mi niekedy az rozum zastavoval. nehovorim ze som svatec, ale uz mam nejake kilometre za sebou a uz viac menej viem co chcem. tiez som sa citil ako ten co lubi viac co nalieha ospravedlnuje sa a snazi sa zmenit lebo si mysli ze robi chyby. dost mi pomaha o tom rozpravat vtedy si uvedomujem ze by to nemalo zmysel sa vracat. ona pouzivala na mna tvrde praktiky ako vyhadzov z domu, odpojenie telefonu, zakazovala mi jest, vraj si mam kupit svoje jedlo a boli zo dve vymyslene tehotenstva... vsetko su to veci ktore napriklad ja by som neurobil ani nepriatelovi a nie cloveku, ktoreho lubim a na ktorom mi zalezi. teraz mi tiez slubuje hory doly a zastraja sa, ako vsetko pojde dobre a vsetko bude fungovat. pre mna je to tazke, ale po 3 vyhadzovoch z domu si myslim, ze uz je toho akurat dost. znova sa vracat by bola strata casu, pretoze je zrejme, ze by to dopadlo rovnako ako doteraz. tak sa snazim byt aktivny, aj ked je to namahave. ked idem do prace snazim sa nechat problemy na vstupnej brane. nastastie mam pracu kde musim velmi pouzivat hlavu a tych 8 hodin vacsinou ubehne rychlo, navyse ma praca bavi...navstevujem kamaratov; venujem sa dcerke, ktoru mam z predosleho vztahu. este zatial trpim, ale snazim sa byt statocny a silny. uvedomujem si ze to casom prejde a zivot musi ist dalej. otvoria sa nove moznosti a kto vie co bude zajtra... minule som napriklad spoznal jednu velmi vzdelanu mladu damu, ktora ma nejak nepritahovala, ale mali sme spolu taku super konverzaciu, ze som sa normalne uvolnil a uzil si to naplno. a uvedomil som si ze nemusim stracat cas s osobou ktora sa nehodi k mojmu stylu zivota ani moju sposobu zmyslania, a nakoniec ktora ma v podstate svojou laskou trapi. vztah by mal byt podla mna pekny. partneri by si mali zvacsa rozumiet a hlavne sa vediet dohodnut nechat si veci vysvetlit a trochu nastavit svoje spravanie a samozrejme je treba verit jeden druhemu a hlavne sebe samemu. mozno tiez citis strach z toho co bude a co ak si uz nikoho nenajdes a podobne koniny co sa aj mne teraz prehanaju hlavou. lenze ked sa vratime na zem a znova rozmyslame logicky tak to moze byt len lepsie a bez neho/nej. ja planujem byt nejaky cas sam, uzivat si slobodu. pripadnym vztahom sa branit nebudem samozrejme, ale nic vazneho aspon dufam ze sa hned na nejaku nenamotam :-))) aj ked teraz si este neviem predstavit ze by som mal nejaky kontakt s inou zenou nez tou mojou indiankou ako som ju zvykol volat( je povodom z venezuely)az teraz som si vsimol ze tvoj prispevok je z minuleho roka, ale ked uz som sa takto rozpisal tak to uverejnim snad to posluzi niekomu inemu. tak nech sa pripadny citatel/ka nabije energiou a nech sa rozhodne na zaklade toho co mu prinesie vacsi prospech. tu v spanielsku sa hovori un clavo saca al otro clavo- jeden kliniec vytlaci druhy... odvahu a stastie prajem ;-)


zara zara 16. 6. 2014 18:22:50

Ahoj, mne tvoj príspevok celkom poslúžil. prežívam veľký smutok. Priateľ ma opustil po 8 rokoch, našiel si inú. Prestal si ma vážiť a správal sa ku mne ako to opisovala autorka Katka. Cez to všetko ho veľmi lubim a neviem ako budem ďalej žiť bez neho. Máme spolu syna, o to je to horšie... budeme už navždy v kontakte, on ma záujem o syna, no o mňa už nie :-(.. neviem kde som spavila chybu, každý deň rozmýšľam čo som mala spaviť inak, čo som nemala robiť vôbec, no vždy prídem iba na to, že keď niekto chce hádku a konflikt, najde si dôvod aj tam kde nie je. Je mi veľmi smutno zo všetkého, zrútil sa mi svet, keď si spomeniem, že ona je teraz s nim a jej hovorí pekné slová a zo mňa spravil iba chuderu, ktorá sa nevie zmieriť s rozchodom. Ja sa tiež bojím, že už nikdy si nenajdem nikoho koho budem lubiť tak ako som lubila jeho :-(. Najlepšie je, že on hovorí, že ja som ublížila jemu. Ale ako? V sobotu som preplakala 5 hodín v kuse, tato situácia je neznesiteľná.


jakub lintner 18. 2. 2013 07:30:28

Ahoj ja prežívam niečo podobné ako ty, neviem či ti poradím alebo nie uvidíš sama no mne to pomohlo. Vymaz si cislo, vymaz akykolvek kontakt, fotky a vsetko co ti ho pripomina prec, je to len v tvojej hlave myslienky a tie sa musis naucit ovladat, takze naplanuj si den tak aby si mala stale co robit, konicky, kavicky, zabavy, kamarati co len chces. Ak sa ozve okamzite vymazat sms. Bude to chvilu trvat ale casom sa rana zahoji a ostane len jazva :). Drzim prsty a neboj nie si sama.


ostatné diskusné príspevky >