POTREBUJEM POMOC

ahoj,

neviem kolko casu uz uplynulo odkedy si sem svoj pribeh napisala..ale pripomina mi to moj rozchod, ze meni nazor zo dna na den..podla mna je v tom ina zena, usudzujem podla seba, ja som bola zasnubena, mala som krasny 5rocny vztah a jedneho dna som ho nacapala ako bozkava inu..vtedy to prasklo a kedze som bola zasypana starostami, koncila som vysku, praca atd, tak som to, ze v poslednej dobe sa vidime menej ani neriesila..

ked som ho nacapala, dala som mu na vyber ja alebo ona a vybral si ju..tak sme sa rozisli..obvinoval ma, ze sa to stalo kvoli mne, ja som ta zla, mam kopec chyb a bla bla, pritom celych 5rokov mi nic nevytkol, ani ked som sa ho pytala co mu na mne vadi..bol ako odtrhnuty z retaze kvoli tej zene..a teraz sa chce vratit, ale neviem ci mu mam dat sancu..povedal, ze pochopil, ze miluje len mna a bla bla..ale ktovie..momentalne riesim velku dilemu, dat ci nedat sancu..uz sme planovali babo, chceli sme spolu byvat..bojim sa buducnosti..a tiez nas pokladali za krasny par..

moja rada, ak si este neni rozvedena, ja by som sa nerozviedla, uplne sa na neho vykasli, viem ake to je tazke, ja som rozchod znasala priserne, vracala som dennodenne, rano vstat do prace bolo peklo, stale som plakala, cele noci nespala..skoro mesiac to trvalo..cudujem sa, ze som sa nezosypala..

zacni chodit medzi ludi, s kamaratmi atd..proste vytvor si aktivity, aby si na neho myslela co najmenej..

mna niekto videl s kamaratom vonku a ten vecer mi od neho prisla sms, ze ked budem s niekym chodit tak mu mam dat vediet..mozno aj to bol zlom a pochopil, ze o mna fakt prisiel..uz som sa dostala do stadia, ked som odmietala s nim komunikovat, rusila som mu hovory atd..

moc ti drzim palce! a daj vediet, ked ti pride tato sprava ako si dopadla..

ahoj Daniela,

je neuveritelne, ze skoro po dvoch rokoch su ludia, ktorí nepokladaju za zbytocne reagovat na moj problem, na moje tazke chvile, ktore som vtedy prezivala. Tymto chcem na uvod vsetkym velmi pekne podakovat. Musim potvrdit len to, ze len cas je zarucenym lekarom, netreba sa poddavat nepriazni osudu a bojovat.

Danielka, som uz rozvedena, suhlasila som so vsetkym, nemalo to zmysel, bola v tom ina zena. Urobil to prvej zene, mne svojej druhej manzelke, ja neverim, ze taky clovek je schopny trvaleho vztahu. Urobila som dobre. Vtedy mi malo chybalo k tomu aby som sa zosypala, z prace ma posielali domov, bola som slaba, vychudnuta, robila som chyby, plakala a to som este mala par tyzdnov pred statnicami....Ale zvladla som to. Dokonca som svoju pozornost zamerala na to aby som si zacala plnit svoje sny, zacala som studovat to, co ma uz roky bavi, zacala som sa viac venovat dcere, upevnila som nas vztah... Nakolko sme sa rozisli v zlom, a ja som si zelala aby si vymazal moje cislo a nikdy ma nekontaktoval, nerobi to... Ale viem, ze ma stale nepriamo sleduje cez internet...Mam svoj blog, a pise mi do diskusie..ako to viem, to nie je podstatne. Vobec ale vobec sa nad tym nezamyslam. Keby som mala umriet sama, radsej umriem, akoby som mala dat este sancu takemuto cloveku. Nepozname sa, ale moj nazor je ten, zeby si mala na dotycneho zabudnut a vykaslat sa nanho. Mas predsa hrdost. Ked nemas byt pre niekoho na prvom mieste ale len ako niekto kto je dobry na to, aby sa dotycny mal ku komu vracat, tak to nema vyznam. Ja som od tohto rozchodu nebola schopna najst si ziadneho partnera. Obcas mi je to luto, ale mam prezivat to co predtym, dakujem, neprosim..Vezmi si z toho vztahu len to pekne a je nacase urobit krok vpred... Zelam ti vela sil a vela krasnych chvil s clovekom,ktorý si tvoju lasku naozaj zasluzi....

Ahoj,

no vcera sme sa stretli, chcel sancu spat..ale bola som nastvana na sestru, takze som neprekypovala milotou, coho sa samozrejme chytil..ju ma stale na pozadi v mobile, 3x mu za vecer volala, co ma tiez riadne nastvalo a povedala som mu, ze ak chce sancu, tak jedine, ze pojdeme k psychologicke, co razne odmietol..potom sme sa poriadne pohadali a na to, ked som mu povedala ze ma podviedol som dostala facku..co myslim ma uz uplne z rozchodu vyliecilo..vratila som mu ju spat, na to povedal, ze to bol omyl sa ku mne vracat-presnejsie velka chyba a ze uz o mne nechce v zivote pocut a ze on chcel sancu, on ma miluje ale ja som mu ju nedala a bla bla..

som maximalne znechutena..a siel k nej spat..je mi jasne, ze s nou to neskoncil ako vravel, ze to skoncil, ale neni mi jasne, naco sa ku mne chcel vratit..

a to som si myslela, ze ho poznam, boli sme 5rokov spolu..a vies co je na tom ta najvacsia ironia? ze mne bolo toho rozchodu luto, obvinoval ma, ze som ja navine a pod..a pritom si on uzival s nou..trpela som podobne ako ty, takze ta dokazem pochopit..a to sme boli zasnubeni, ten vikend ako som ho nacapala mal ist ku mne byvat..planovali sme svadbu a babo..

viem uz s urcitostou, ze nas vztah by skoncil rozchodom..

verim pevne, ze uz mi da pokoj..ten tvoj ti aspon nevyvolava a nevypisuje..v tom mas velke stastie-nemyslim tym ten tvoj blog..lebo ked sa on chcel vratit, zase sa mi otvorili tie rany, ktore aj tak este neboli ani zdaleka uzavrete a akokeby nasypal do nich sol..

ak by som bola vcera milucka, namotal by ma zase a rozisli by sme sa o par rokov...

verila som, ze je ten pravy, mali sme fakt krasny vztah a toto je pre mna sok..to zistenie, ze som nebola jedina..a ktovie kolko to tahal..

od vcera zase zacinam padat do depresie, vies, konecne mam po vyske, tesila som sa, ze budeme byvat spolu a vsetko...

pritom som poznala jeho rodinu, bola som ako ich dcera a nedokazala som to prekuknut..

vies, zivot ide dalej, ci uz bez neho alebo s nim..zial je to tak..

drzim ti palce, nech dokazes otvorit svoje srdiecko este niekomu, kto ta bude naozaj uprimne lubit..

Mila Mari.

nejdem predstierat ze viem ako sa citis ale mozem ti zodpovedne povedat ze tiez dokazem milovat uprimne a z celeho srdca a podobne ako ty som prisiel o vsetko co som miloval...dokonca som sa chcel pokusit aj o samovrazdu ale nedokazal som to koli tomu ze mam malu dcerku. zije so svojou matkou o ktorej nebudem radsej pisat ale ak si mysli ze krikom sa vychovavaju deti podla mna sa myli a mne to trha srdce. ona prinasa svetlo do mojich dni a vzdy ked ju pridem pozriet tak potom place aby som nesiel domov. nikomu neprajem ten pocit. neexistuju slova ktore by dokazali zmiernit tvoju bolest len dufam ze sa najdu ludia ktori ta nenechaju napospas ked to najviac potrebujes ako mna. osobne som sa dostal do takej silnej depresii ze som dva tyzdne nevyliezol z domu ak to nebolo sialene nevyhnutne a drvivu vacsinu casu straveneho doma som prespal. sebe uz pomoct nedokazem ale keby si vedela o niecom cim by som mohol pomoct tebe daj mi prosim vediet.

napis mi na azet moj nick je PowerOfDevil

Ahoj Mari, neuveriteľný príbeh, aká je to zodpovednosť z jeho strany? Je to krutá skúsennosť pre teba, ale nezúfaj, máš pre koho žiť. Prajem ti, aby sa tvoj manžel k tebe vrátil a dal šancu vášmu manželstvu, nechajte si priestor pre vysvetlenie, ak by chcel odíjsť tak ho nasilu ho nedrž. Veľa síl ti prajem, musíš to prekonať. Marta

Sklamanie zo straty blizkeho cloveka je vzdy veľké. A vzdy zalezi na vazbach, ktore si clovek vytvorí. Je ťažké vôbec radiť. V takýchto prípadoch je každá rada drahá.

Všetci vieme čo by sme mali robiť, ale v realite sa vsetko ukazuje inak.

Všetci by sme siahli po rade psychologa ale hocikedy na to nemame odvahu.

Aj na svojom zivote som sa presvedcila, ze je lepšie vyhladať odbornú pomoc než sa v niečom dlho clapkať. To nikdy neprinesie nič dobre. Lebo spoločnosť stále napreduje. A každý z nás chce byť plnohodnotným členom. A tym sa stane len vtedy ked pochopi, ze najlepšiu pomoc môze dostať od niekoho nezainteresovaného. Cloveka co nepatri do rodiny ani k okruhu známych.

Vsetko si vyzaduje len odvahu a pevnu vôlu. Rozhodnutie nelutovať sa, ale ísť dopredu. Nevracať sa stále spať na to isté miesto.

Milá Mari,po prečítaní tvojho pútavého príspevku som sa pustila do odpovedí,pretože je to veľmi silné,emocionálne a bola som zvedavá aký postoj k nemu zaujali iný,ale po chvíľke som musela prestať,veľmi ma totiž tie odpovede miatli a začali sa mi formovať prvotné myšlienky.Skúsim teda vyjadriť to čo ma chytilo za srdce.

Cítim s toho smútok,beznádej,rezignáciu na lásku,štastie a život.Niektoré vety boli také silné, naozaj somz toho cítila tvoju úprimnú bolesť a sklamanie.Zamýšlam sa nad tým prečo sa nielen muži,ale aj my ženy a vlastne prečo sa ľudia menia,prečo ten vývoj ide často iným smerom,ako si prajeme my.Verím,že v čase keď bol s tebou ťa naozaj miloval a aj ty jeho,prečo zrazu nastal taký zásadný obrat v jeho živote?Prečo sa zrazu po tak krátkej dobe v manželstve rozhodol odísť,nazvala si to tak,že sa necítil šťastný a naplnený,nenašiel zmysel.Je možné,že očakával od manželstva viac,ako od spolužitia?Čo on očakával od manželstva?komunikovali ste spolu na túto tému?Píšeš že ste viedli diskusiu,vyjadril sa,že asi nevie žiť v manželstve a dusí sa.Je možné,že sa tak cítil,veď život je tak dynamický....ale to neznamená,že odišiel navždy...nechcem ho obhajovať,že konal správne,proste konal tak ako to v danej chvíli cítil.Pomohlo by ak by ste sa spolu zamysleli nad tým čo spôsobuje,že sa dusí?Vieš ty o niečom,čo sa zmenilo vašim manželstvom?Môže to byť nejaký prenos z minulosti?nevydarené manželstvo?Je veľa,veľa otázok,ktoré si kladiem a nepoznám odpovede.Všetko na svete má svoj vývoj,ani tvoj život sa nezastavil,možno nie je tak kvalitatívny ako doteraz,ale aj my sami určujeme do istej miery jeho smer.Je ťažké povzniesť sa nad bolesť,je ťažké nechať odísť smútok,prekonať strach z budúcnosti.Ale stále nám ostáva zodpovednosť,ktorú máme voči svojim deťom,oni by nemali trpieť za naše chyby,a ak sa tak stane,musíme im pomôcť,aby tá ich bolesť,ktorú dokážu častokrát skrývať lepšie ako my sami odišla.Skús zabojovať a poteš svoju drahú dcérku prechádzkou,spoločnými kresbami,rozhovormi,pýtaj sa jej ako sa cíti,čo je nové v škole.Čerpaj silu z jej nevinosti a lásky k tebe,ona je tá ktorá si nezaslúži aby trpela nerozvážnosťou dospelých.Nechcem použiť klišé že čas lieči rany,ale musím,prepáč.

ahoj mari. viem co prezivas, viem ako sa citis. som v podobnej situacii i ked trocha horsej. ani mne to nevyslo na druhy krat. vsetko co bolo pekne je prec. sama neviem ako dalej. ale neobvinuj sa. kasli na ludi a riad sa rozumom. mozno ked sa zapries a zacnes zit bez neho sa zbada. mas dceru, podnikni s nou vylety. najdi si priatelov. dbaj o seba a hlavne sa usmievaj. viem ze je to tazko ale premoz sa a daj mu pocitit ze vobec ta to netrapi to co sa stalo. chci od neho nech sa to formalne ukonci a povedz mu ze ty nestojis o niekoho kto zdupka hned pred prvymi problemami.nezufaj a netrap sa . nestoji ti za to. hlavu hore bud stastna ze sa to ukazalo tak zavcasu. ver mohlo to byt aj horsie, napriklad keby ste mali spolocne dieta.prajem ti vela sil a drz sa.

Mari ja viem že je to veľmi ťažké ale musíš zmeniť myslenie, lebo na čo myslíš, to si priťahuješ. Vytvor si pozitívne predstavy o sebe

o živote o partnerstve a uvidíš že tvoj život sa

zmení! Raduj sa zo života, z maličkostí! Choď s dcérkou do prírody. Neboj sa života, ludí, veď kam nižšie by si ešte chcela padnúť???

Milá Mari!Povedz si som silná žena, stačilo toho trápenia!!!Nevzdávaj sa! Musíš žiť pre seba ako i pre svoju dcéru! Skús vyhľadať človeka, ktorý pracuje s metódou SRT a ten Ti určite pomôže, zbaví ťa sebatrestajúcich programov, pocitov viny

atď... to mi ver. Život je o vývoji. Ďakuj za všetko pekné čo ťa v živote postretlo a to škaredé odhoď. Život je krásny!!!

Život je krásny!!!

rozmyslam co ti dalo dovod napisat to zufalej zene....

Renatka, viem ze by som mala zmenit myslenie, ale akosi sa mi nedari. Mali by mi pomoct aj priatelia ale ja zijem v cudzom meste a ziadnych nemam..som na vsetko sama. Maminu mam daleko..Bojim sa buducnosti, ja som asi dost narocny clovek na partnera a mam dost rokov..velmi som tuzila po rodine a na tie nase plany sa neda len tak lahko zabudnut. Viem, ze vsetko musim zvladnut sama, nik mi nepomoze... Ale ja mam uz v poslednej dobe pocity viny, kde som urobila chybu...a proste nemam chut zit..citim sa vinna, ze som mozno urobila nieco, cim som sa sprotivila manzelovi..citim stale zufalstvo a beznadej.. Moj postoj je velmi tazke zmenit, snazim sa ale nejde mi to...v slabych chvilach som na dne..nikdy som nepocula o metode SRT..

ja uz skutocne neviem co mne moze pomoct.. Navyse som nepisala este o tom, ze v meste kde zijem som zazila velmi vela zleho, nemam tam priatelov,nemozem tam nikomu verit...a neviem sa dostat odtial, z toho kolotoca, zakliateho. Pripadam si ako vazen..su to strasne pocity. Bola som velmi stastna s nim....

Mila Mari, z toho co pises aj ked nepoznam detaily mi jednoznacne vychadza, ze si si bohuzial aj po druhy krat zle vybrala partnera. Ak by ta on lubil uprimne a zrelo ako dospely zodpovedny clovek nemoze len tak z jedneho dna na druhy zbalit svoje veci a odist zo vztahu, najmä ak je v nom aj dieta. Nieco mi na tom nesedi, kazdopadne ten pan mzsli viac na seba ako na vas dve, a to bohuzial nesvedci o tom ze by vas lubil. Ty si na neho preniesla vsetky tuzby a nadeje ktore si mala nesplnene pocas tych troch tazkych rokov, ale on nezvladol ich naplnenie a usiel. Nechcem byt tvrda, velmi s tebou citim...Ale len pravda aj ked bolava ti pomoze.Uvedom si fakty anechaj bokom city. Musis to dokazet, lebo tvoja dcera ta potrebuje. Nesmies sa vzdavat, lebo tvoja dcera nema nikoho iba teba. Zameraj svoju pozornost od lasky k muzovi na lasku k dcere.Ked ta prepadnu myslienky na neho spomen si na dcerku, nos trebars jej fotku a povedz si : koli tebe to prekonam! Dokazem najst v sebe silu koli tebe dcerka moja! Verim ze ti to trochu pomoze a casom uvidis ci ten clovek koli ktoremu teraz prezivas sklamanie stal za tolku beznadej. Ja som presvedcena ze nestal..Myslim na teba a posielam vela vnutornej energie

Mila Ivi, dakujem za tvoj komentar, v podstate si uvedomujem, ze mas absolutnu pravdu v tom čo píses, ale nie je to take jednoduche. Kazdy clovek je iny, pre mna je laska velmi dolezita a rodina duplom. Je to jedine s cim sa neviem vyrovnavat. Myslim aj na dceru, ale i ona momentalne trpi, vidiet jej slzy kvoli nemu je pre mna obrovske utrpenie, a ja ho napriek tomu nedokazem nenavidiet. Mam strach z nenavisti. Nechcem ju nosit vo svojom srdci, ale na druhej strane viem, ze v opacnom pripade sa nikdy nezbavim zlych snov, myslienok nanho...Nemozem socialne fungovat, musela som zostat doma, par dni..Neviem ako to zvladnem v praci, ked je blizko.. Nie nadarmo sa vravi "zide z oci...."...Navyse uz si bol vziať všetky veci, povedal, ze uz sa nikdy k nam nevrati...Moja dcera mu pisala aj list, taky, ze normalny clovek by sa pri nom rozlial...prosila ho aby sa vratil..No on si prisiel po veci a malej povedal ze odchadza na nejaky cas..On proste citi nespokojnost a to je dovod preco odisiel...nic nechce riesit..Vsetko zaklincoval. Ja neviem co si o nom mam mysliet. Snad iní ludia neriesia tieto veci inac, komunikaciou? A ta nespokojnost su take banality...proste on neveri, ze by to mohlo byt inac, ja som nedostala ani sancu..Berie to tak, ze to nefungovalo a prosto to uzavrel..Vysvetlovala som mu, ze nie som pokusny kralik na manzelstvo..ale on akoby si neuvedomoval vyznam toho slova..Pre mna je to zvazok, silny citovy zvazok, nie vlastnictvo...ale ked sa raz pren rozhodnem, tak sa snazim aby sa ocakavania naplnili..Navyse ja som velmi prisposobiva..Dala som mu volnost, mal pochopenie, podporu..Stale tomu nerozumiem a stale sa s tym neviem zmierit. Stale sa snazim najst dovod ako zabudnut, no nejde to...Ked si prisiel po veci, tak sa mi cudoval, preco stale tak bojujem onho ked mi tak ublizuje..Povedala som mu, ze keby sme len priatelia, tak uz davno ho vyhodim a nebavim sa s nim, lenze nech si uvedomi, ze sme manzelia, mame zavazky...ale stale len mlatim prazdnu slamu. Dokola vravi to iste..a mam pocit, ze je to len momentalny pocit..Spytala som sa ho, ze co ak za par tyzdnov bude citit nieco ine..lasku, ze mu chybam?? povedal, ze potom nevie...Nevylucil to, lenze si neuvedomuje, ze potom uz moze byt neskoro aj ked asi nie, som hlupana, naivna, doverciva...odpustila som mu uz raz, urobil to zas, a neviem ako sa zachovat..Myslim, ze by som mu odpustila..Pretoze nic vazne sa medzi nami nestalo a ja som nikdy v mojom zivote nebola stastnejsia..Nas zivot bol velmi aktivny..idealny..Malej to chyba...

Na zaver dakujem za vnutornu energiu.

Tvoj clanok ma velmi zaujal.Ak niekedy nebudes mat skym pokecat,alebo tak popisat tak sa ozvy hocikedy.rad popisem

zaujal ma tento "pribeh" - kruta zivotna skusenost. Som sice slobodna, teda neviem presne co prezivate, ale tak trosku viem ako sa citite. Aj ja som stratila blizku bytost - otca a boli to. Rozmyslam, preco sa ludia beru, preco je na svete laska, ked si jeden den povieme ako velmi sa mame redi a na druhy den uz nevieme, kto ten dotycny clovek je. Laska. Je to len jedno kratke slovo, pre niekoho znamena velmi vela a niekto ho pouziva len tak zo zartu. Preco je to tak? Neviem. Snad na to v zivote pridem.

Chcem Vam ale povedat, ze aj po tej najvacsej burke vyjde slniecko, a potom bude vsetko krajsie. Teste sa z toho, ze mate zdravu dceru. Ved si predstavte, ze by ste ju nemali, bola by ste na vsetko sama. Vidite? Pozitivny okamih.

Prajem Vam, nech sa to vyriesi a vela krasnych chvil do zivota

jedine co mozem povedat je ze som nieco podobne zazila a ze je to hrozne..viem presne co prezivas a ako sa citis.je to uplna prazdnota a bezmocnost.jedina vec co pomohla mne je cas a znovunajdenie zmyslu zivota.ja mam 33 rokov nemam deti, prisla som o pracu a tiez momentalne rozmyslam co vlastne chcem robit a aky je moj zmysel zivota.ale stale ho nenachadzam co je pre mna velmi deprimujuce.myslim ze by si mala najst zmysel aspon vo svojej dcere, mozes byt stastna ze ju mas.casom vsetko preboli a ty na vsetko zabudnes a budes stastna s niekym inym..mozno by si sa nemala az tak mysliet na vysnivaneho partnera ale mala by si sa zaoberat viac sebou a dcerou mozno ist navstivit rodinu a priatelov alebo ist do prirody nadychat sa vzduchu. A hlavne si stale ver a neprepadaj depresii!!drzim ti palce

Chcem podakovat za reakciu na moju "bolest". Suhlasim s tebou ale i nesuhlasim zaroven. Tri roky ktore som doslova zapasila so zivotom boli velmi tazke pre mna, prezivala som existencne problemy, myslela som si, ze sa budem musiet vzdat dcerky, ze to nezvladnem. Bolo pre mna ukrutne tazke najst nejaku pracu, ked som ju mala, ledva sme vyzili nebyt mojej maminy. Avsak aj ta je velmi daleko a vidavala som ju len obcas..Nemal ma kto fyzicky objat, nemohla som nikomu ani zavolat, lebo nebolo ako...prosto absolutna prazdnota. Ked som stretla mojho manzela, moj zivot nadobudol novy rozmer a novy zmysel..aj kvoli dietatu. Bola som stastna, ze jej vytvorim fungujuci model rodiny, a tak to aj bolo....je to len par dni, avsak prezivam stale rovnake zufalstvo, pracujeme na jednom mieste, na jednej chodbe...bola som zvyknuta byt casto s nim, teraz sa nevidame, ja nanho v praci v kuse myslim, nedokazem sa na nic sustredit...Jednoducho som taka zena, nevydala som sa druhykrat aby som sa rozviedla..Nechcem ani pomysliet na to co bude...desim sa, velmi. denne mam triasku, nemozem dychat. Som stastna, ze mam dcerku, velmi ale nechcem prist o to co som zacala budovat. Ale ja jednoducho neviem co mam urobit preto... Dala by som zanho i zivot, nikdy som nebola stastnejsia a nikdy nikto mi tak nevyhovoval ...nemozem si pomôcť...

A ty? odkial si ak sa mozem spytat?

ja som zo ziliny ale momentalne som v Kanade.

je hrozne aky je zivot niekedy kruty, ale ver ze sa vzdy najde niekto kto je na tom este horsie ako ty. zla vec na tom je ze ho stale vidas..a stale na neho myslis ale to je normalne...rozpravali ste sa spolu teraz niekedy?ake mal stanovisko k celej veci?ja ked som sa rozisla s priatelom tak som bola zufala a tiez som stale myslela ze sa vrati a klamala som sama seba.ale ver mi ze teraz ked si na to spomeniem tak som rada ako to dopadlo lebo naozaj nestal za to a viem ze ma caka nieco ovela lepsie ako on.vsetko to chce iba cas.musis vydrzat!nijaky iny liek na to neexistuje iba cas

rozpravame sa kazdy den, pretoze sme v jednej budove a neda sa tomu vyhnut. Nuz, ja som v inej situacii, sme manzelia a pre kazdeho je to 2-he manzelstvo. Vcera sme sa dost dlho rozpravali, resp. ja som rozpravala, dal mi za pravdu,ze medzi nami sa nic vazne nestalo...akurat ma pocit, ze so mnou teraz nechce byt..Ja tomu nerozumiem. Ved ked niekoho lubim, tak mu toto nemozem urobit...Vcera bol doma a vzal si par veci..Povedal, ze na cas pojdeme od seba..Ja neviem co si mam o tom mysliet. Zda sa mi, ze cely problem je v tom, ze ja som to chcela moc rozoberat. a takto to dopadlo. On je stale ticho, bud mi len prikyvne na nieco, alebo je ticho. Je ku mne velmi chladny, bezcitny...Neviem ako je mozne ze to niekto dokaze zo dna na den..Neviem to prekonat, mame zodpovednost voci nasim detom , ja voci mojej dcere, on voci synovi... Asi by bolo najlepsie nechat plynut cas, lenze problem je v tom, ze je blizko a ja co mam na srdci to mu idem povedat... Bojim sa, aby cas nebol moj nepriatel. Ja ho milujem a odpustila by som mu aj neveru...vsetko...Lebo uz teraz toho bolo az az...

Mila Mari!

So slzami v ociach a s krcom v zaludku som si precitala tvoj boj v dusi. I ked by som dokazala s tebou o tvojom trapeni dlho argumentovat, myslim, ze by sme sa nikam neposunuli. Podobnym peklom som si v mojom zivote presla a dovol, aby som ti odporucila jednu vybornu knihu, ktora pojednava presne o tejto diagnoze - o zavislosti. Autorka:Robin Norwoodova, titul:Zeny, ktere prilis miluji. Touto "chorobou" trpi dnesna spolocnost v celosvetovom meritku.

Posielam tebe, tvojej dcerke, ale i tvojmu manzelovi objatie plne lasky a pochopenia. Myslim, ze klucom k rieseniu vsetkych problemov je ucta.

Anna

ahoj Mari,

juj, ako tu citam tvoj prispevok, tak mi normalne vosli az slzy do oci, uplne ta chapem aku citis prazdnotu a hlavne ked nikoho nemas a opustil ta clovek, ktory si ta absolutne nezasluzil, ja zijem v Dubline a citim sa tu tiez osamelo niekedy, trpim este miernou uzkostou a ked ma pred casom opustil partner bolo to zufale, treba na to cas, pretoze cas vylieci vsetko, ja som sa postupne zacala venovat viac ludom, lebo som zistila ze zit v depresii a v lutosti nikam nevedie, je to boj, ktory ta nesmierne posili, uplne som prehodnotila svoj zivot,verim ze musis citit v sebe smutok a beznadej po 2 stroskotanych vztahoch a neverit ze sa mozes mat este daky lepsi, lenze to vobec nie je pravda, uvidis, nechaj v sebe dozriet vsetky pocity, nech su akekolvek, netrestaj sa za ne, neobvinuj, su naprosto prirodzene a nechaj ich postupne odist, a tvoje srdce sa znova zaleje laskou k zivotu, vies kolko uzasnych muzov na teba este caka, ja som zacala verit na nahody, tiez su takym peknym korenim zivota, teda hlavne tie prijemne, mozno prave zajtra stretnes dakoho kto si ta bude viac vazit a bude mat chut byt stale s tebou, mozno prave zajtra sa na vztah s nim pozries inymi ocami a zistis ze to nebol clovek hodny teba a pocitis s nim sucit ze ta takto opustil,a po sucite pride vytriezvenie..zit sa musi a tvoja dusicka bude touto skusenostou velmi obohatena, len na to treba nechat cas budem velmi rada ked mi napises kedykolvek