neúspech detí

Dobrý deň Alena B.

Píšete,že pracujete s deťmi,ktoré často zažívajú neúspech a rôzne/čo je pochopiteľné/reagujú naň.

Neviem ,o aké deti sa jedná,či vo veku predškolskom, školskom,adolescentnom?Alebo sa jedná o deti v špeciálnom zariadení?

V každom prípade,ako najdôležitejšie a prvé,je potrebné odbúravať až odbúrať zlé skúsenosti,spomienky,zážitky s neúspechom.

Najúčinnejší spôsob,ako k tomu dospieť,je vytvoriť situáciu/neskôr viac situácií/,kde dieťa v každom prípade zažije úspech.Tento pocit podrobne s dieťaťom prerozprávať,pracovať s ním, s dôrazom na vedomé PODRŽANIE tohto zážitku v mysli.Napríklad hneď po úspešnom zážitku/napríklad nejaká banálna vec sa mu podarí dobre urobiť a vidíte,že ho to potešilo,teší/.Hneď stopnúť situáciu a povedať."Ako sa teraz cítiš?".Zapamätaj si tento pocit!"Také pozitívne pocity je potrebné vytvárať stále viac a viac,až sa dieťa preorientuje na tieto pozitívne reakcie svojho prežívania a neúspechy nebude prednostne vnímať.Môže sa stať,že si ich prestane celkom všímať.

Zatiaľ,ale neviem presne,o akú otázku vám išlo?

Či ste chceli vedieť -aké riekcie detí na neúspech existujú,alebo - ako odbúrať negatívne reakcie detí na neúspech - alebo aké deti/s akou dg./ako reagujú na neúspech

Veľa úspechov vo vašej práci.

Zdravím

Bindasová Z.,psychológ

12.4.08

Ďakujem za Vašu reakciu.

Skôr očakávam odpovede rodičov, učiteľov a iných dospelých, ktorí sú pri

neúspechu dieťaťa. Aká je reakcia dieťaťa na ním prežívaný neúspech a aká

je pokračujúca reakcia dospelého?

Ak dieťa prežíva zlyhanie a jeho reakcia má blízko k reakcii agresívnej,

dospelí obyčajne reagujú s cieľom potlačiť agresiu dieťaťa a zväčša sa ani

nedostanú k príčine takéhoto správania. Ak dieťa skôr reaguje plačom,

dospelí sa skôr priklonia k poľutovaniu a utešovaniu..........

Toto a iné rôzne reakcie sú detí a následne dospelého. Rada si prečítam

Vaše skúsenosti.

ĎAKUJEM všetkým za reakcie.

Milá Alenka!

šte stále neviem,kde a s akými deťmi pracujete?

Ale na vaše otázky sa naopzaj nedá tak jednoznačne a všeobecne odpovedať.

Je vám jasné,že každý prípad je špecifický.Teda tu záleží od množstva faktorov

- aká reakcia,aký neúspech spôsobil danú/akú/reakciu dieťaťa

- o akých rodičov sa jedná?

- o aké dieťa sa jedná/vek,povaha,schopnosti,popr.dg.../

- v akom zariadení je?

- aké učiteľky,/pedagógovia/ ho obklopujú?

.

.

Ako vidíte,nemožno generalizovať tento problém.

Ale váš popis a postreh reakcií niektorých rodičov na niektoré detské prejavy, je dobrý.Niekedy aj /chvalabohu/nežiadúce reakcie detí sa podchytia v zárodku.Žiaľ,v drvivej väčšine reagujú dospelí impulzívne, emocionálne, alebo podľa svojich /aj/ nesprávnych vzorov rodových stereotypií,alebo aj niekedy z "nedostatku" času,nereagujú nijak.

Keďže neviem takto vo všeobecnosti odpovedať na takú rozsiahnlu tému jednoznačne,zmienim sa len o dvoch zásadách v práci s deťmi/akými?/.

I.Pri socializovaní dieťaťa je nadmieru dôležité nepoškodzova,nedotýkať sa SEBAVEDOMIA - hlavne SEBAÚCTY dieťaťa.Tu nejde o to,že nechať dieťa reagovať tak,až sa to často zdá,že dieťa je drzé,protivné,agresívne.Je naozaj dôležité vedieť,kde je tá hranica medzi agresiou,nízkym sebavedomím,kompenzáciou frustrácie,neistotou a správnym sebapresadzovaním sa.!

II.Keď už sa manifestuje nežiadúca reakcia dieťaťa,usilovať sa ju potlačiť čo najskôr.Podľa možností v zárodku,pokiaľ ešte reakcia nie je rozvinutá.Samozrejme,nie akýmkoľvek spôsobom!Za najspoľahlivejšiu metódu považujem prejavenie porozumenia,ochoty a pozitívneho prijímania dieťaťa.Napríklad pri záchvate zúrivosti,alebo silného agresívneho výbuchu,je dobré použiť tkzv. metódu silného objatia.Tzn.dieťa sa objíme,silno drží v objatí,kým prvé ataky nezmiznú.

Zatiaľ toľko.Veľa úspechov vo vašej práci.

Pokiaľ budete mať ešte nejaké konkrétne otázky,píšte mi,prosím, na môj mail/nájdete ho/,lebo na túto stránku z titulu nedostatku času nedívam sa tak často.

Zdravím

Bindasová,psychologička

14.4.08