Trápenia z rozchodu

no na začiatok by sa trebalo asi predstaviť...takze volám sa betka,aaaa ked citam tieto články,vidim v nich seba.... nie na strane mužskej ale tej našej dámskej...mam 22rokov a kazdy jeden moj rozchod dopoadol velmi zle,a aj ten posledny...keby som vedela ani by som to nezačínala keď na mna v tom momente ten chlapec zatlačil ,že buď teraz alebo nikdy....ja privolila a j tak dopadla...z velkej lásky čo mala aj hory preniest mi ostali iba oči pre plač a extrémne vysoka faktúra za telefon...ale čo už,prežijem tak ako som prežila aj ine rozchody.....ale ako sa smejem skončil na smetisku dejín ktore tam aj ostať majú....pred nedávnom sa mi ozval,začalisme si pisať nič viac,ked som sa ho opýtala či niekoho má?tak sa zrazu zmenil...zacal sa chovat ako blazon,utocil na mna za to aka som bola..ze som neverila ze nas vztah vydrzi,ze som sa bala ze si najde inu....co sa aj stalo,ako povedal ..do tyzdna som mal babu ktoru milujem a chcem s nou ostat do konca zivota......viete čo????nma toto netrapi už vobec nie....len ma trápi dnešný svet...dnes každý hladá lasku,milovaneho človeka,ci sspriaznenu dušu....a keď sa zdá že ste nasli niekoho kto vam vyhovuje,ktoreho lubite,milujte...zrazu sa všetko zmení,ten druhý vás už nemiluje,už váís nevidi ako partnera pre život....už vidi niekoho ineho,inú....dnes sa problemy neriesia,dnes sa pred problemamy uteka....nasi stari rodičia ako s jedným začali tak aj skončili....nepotrebovali iných..mali seba lebo si jeden druheho vazili,a milovali sa uprimne,boli zodpovedny jeden za druheho......toto mi v dnesnom svete chyba!!mam 22rokov,studujem apracujem zaroveň,ked sa pýtam mojej o 5rokov starsej sestry prečo ten pravý neprichadza,len mi odpovie...mnas malo starosti??este chces dalsie??a to je pritom vo vaznom vztahua o tyzden sa stahuje k priatelovi po pomali 2rocnom chodení....neviem ako to bude dalej...co nam zivot donesie,no jedno viem prava a osudova laska nieje len jedna...dnes uz urcite nie...no verim ze najdem niekoho kto ma bude lubit taku aka som,bude lubit na mne moju drzost a odhodlanie ist dalej a bojovat,bojovat o to co mi je dane......a ja ho budem lubit tiez...a prepacte mi za moje chyby,skovencina nieje moja silna stranka.. )) DAKUJEM A DRZIM NAM VSETKIM PALCE

ahojte...

pred pár dňami sa somnou rozišiel priateľ.boli sme spolu 3 a pol roka.veľmi to bolí, som zúfalá, neviem čo mám robiť.Pretože ešte pred dva týždnami sme spolu boli na dovolenke a všetko bolo v poriadku, prišli sme domov, bolo nám stále krásne.neviem čo sa mu stalo, ale jeden den u neho spím a na druhý den sa somnou rozíde.neviem čo mám robiť.neviem prečo to urobil.hovorí že ho to už nebavilo, lebo sme sa pár krát pohádali, kôli maličkostiam, ale to sa hned dalo na správnu mieru a bolo všetko v poriadku.ked sme sa rozprávali a povedal, je koniec tak som sa zrutila, nič neurobil ked som plakala a ked odchádzal povedal, cez víkend za tebou prídem.čo vlasne chce?všetko je ok a v okamiju jednem minuty sa mi uplne zruti celý svet.čo sa to stalo?hovorí mi ako má má rád, ale že teraz to inak nejde...poradte mi prosím.je to môj prvý dlhoročný vzťah...

Ahoj Dagmar....

po prečítaní výpovede z tvojej duše, mám pocit, akoby som to písala ja, s tým rozdielom, že ja som mala vzťah so ženatým, ktorý trval 2 roky, a bol to ten najkrajší vzťah, aký som kedy prežila...Bol to môj ideál, dal mi všetko po čom som vždy tužila, a to nemyslím žiadne hmotné veci.A bolo to obojstranné, vynahrádzali sme si spolu to, čo sme doma od partnerov nedostali, lásku, nehu, milé slovo, vášeň.Pred 2 týždňami nastal koniec .Hoci ráno mi poslal sms, že som jediná a jedinečná, že nikto so mnou nemôže súperiť, že mu je so mnou nádherne, a že len mne patrí jeho srdce, večer sa vyspal s inou, a kludne mi to potom do telefonu povedal, chladne a bez ohladu.Zabil všetku lásku, ktorá vo mne bola....Sú to 2 týždne, a ja stále márne čakám na sms alebo telefonát. Najhoršie pre mna bolo nezavolať mu. Ale dokázala som to, a viem že už nezavolám, život ide dalej, a hoc by som chcela mať niekoho ešte po mojom boku, snažím sa teraz venovať rodine a nemyslieť na nič. Keby som mala doma oporu v manželovi bolo by to ľahšie, ale práve on svojim správaním prebudza vo mne hriešne myšlienky zažiť to znova.Možno ma budete odsudzovať, ale nesudte, ked neviete čo za tým je.Prajem všetkým oklamaným pevné nervy a veľa lásky..

Myslím že dnes je takýchto prípadov čoraz viac. Niečo podobné som prežívala aj ja dlhší čas a tiež by som chcela byť stále v jeho náručí a hladiť ho ako predtým ale jednoducho keď sa blížia tieto myšlienky vždy si poviem. Načo by som to robila keď on o to nestojí a dokonca nie len o to ale o mňa celú. Jednoducho sa nasýtil a ozve sa? Malá pravdepodobnosť lebo dnes nie je problém nasýtiť sa znovu a znovu a pritom úplne bez záväzkov.Zabudni na to ja viem že je to ťažké ale teba ten pravý čaká úplne niekde inde

Aj mne sa stalo niečo podobné. Bolo to menej než štyri mesiace. A bola to pekelne nešťastná láska.

Totálne som sa celospoločensky znemožnila svojim správaním, ktoré nasledovalo potom.

Hlavne netelefonovať a nepísať. Myslieť na neho môžete, dokonca musíte, ale to je tak všetko.

Musíte sa skrátka zaťať a ísť dopredu. Bude to bolieť a budete na neho myslieť, ale prejde to.

Ja som sa tiež do toho môjho totálne zbláznila. Videla som v ňom supermana. Láska je možno cit, ktorý vznikne keď túžime po niečom čistom a aby to bolo navždy. A to čo príde po rozchode je smútok z toho, že sa to nepodarilo. My ženy sme také. Emotívne.

Správala som sa ako totálny idiot. Trvalo mi strašne dlho kým som sa spamätala. A ľutujem, že som sa v tom toľko vŕtala. Lebo život išiel ďalej a ja som ostávala na mieste. A točila som sa stále dookola. To sa Vám nemôže stať.

Zodvihnite hlavu a pozerajte vpred. Toto nebol ten pravý. Určite.

Bola to len nejaká skúška pri ktorej ste sa mali niečo o sebe aj o mužoch naučiť.

Nech žije láska. Aj keď je to poriadna potvora.

S pozdravom

Marcela Očenášová

ahoj moja.ja som mala tiez podobny pripad ako ty len v mojom pripade to ukoncil moj priatel...pol roka sa snazil o mna a neustale pri kazdej prilezitosti mi vyznaval lasku.a ked sme zacali spolu chodit,tak po 2mesiacoch mi v sms napisal,ze ma uz nelubi,no proste z jedneho dna na druhy...doteraz nechapem...a ani tolko v sebe nemal,aby mi t povodal priamo do oci.preslo od vtedy uz zopar mesiacov,no nie som ztoho este bohuzial stale vyliecena...verim,ze sa mi to casom podari.drzim Ti palce!!!drz sa...

Mna nechala moja priatelka po 11 rokoch. Zacali sme spolu chodit ked sme mali 17.. Prisli sme spolu o poctivost, mali sme spolu X konickov a dokonca aj zamestnanie v ktorom sme si rozumeli. Dokonca sme mali vypracovany projekt na dom ktory sme chceli zacat stavat na jar.

Jedneho dna, v nedelu (nedele vzdy patrili nam dvom) mi povedala ze nejde so mnov von, ze nieco ma. Takto to bolo cely tyzden az som sa dozvedel, ze sa odmilovala a zamilovala sa do niekoho druheho, u koho uz aj spava a zacina s nim novy zivot. Z nicoho nic. Nechala ma tak, sameho, s rozrobenym projektom, so zlomenym srdcom. Povedzte, da sa tak rychlo odmilovat? Da sa tak rychlo zamilovatdo niekoho ineho? Ja tomu nerozumiem. Napriek tomu ako ma ranila a aku mi sposobila bolest, ako mi vrazila do chrbta noz, a co dokazala urobit (o com sa nerozpisujem), po tom vsetkom ju bezhranicne milujem a tuzim iba po nej. Preco? Iny chlap by ju za to uz nikdy nechcel ani len vidiet. No a ja sa utapam v ziale a absolutne si bez nej neviem predstavit svoj dalsi zivot.

Dobrý deň Dagmar, chápem Vás a viem čo prežívate, lebo aj moje dcéra prežila v tomto období to isté. Dopadla ešte horšie, lebo jej bývalý chlapec nedokázal 3 mesiace povedať pravdu, že už má inú. SMS - ami ju držal v nádeji, že raz ale teraz chce byť sám. Až pravda vyšla najavo a znova prežívala tú istú bolesť. Preto Vám všetkým uboleným srdciam odkazujem: neplačte , pretože kaby zo to stál nedovolil by Vám plakať.

Dagmar,moj predchádzajuci priatel ma nechal po polrocnom cakani nan, bol tak daleko ze sme komunikovali len cez maily, listy, ktoré za nim sli i pol mesiaca...Stal mi za to cakat!Tiez som mala pocit ze je ten pravy.Nechal ma tak, ze mi este ani nebo na Slovenku napisal ze koniec a ze nepochopim preco.Odvtedy som ho nevidela, nedoprial mi ani právo rozist sa zoci voci a pocut co zle som robila.Tiez som rozchod zvalovala na seba...trvalo mi tri roky dostat sa z toho,kvoli jednemu egoistovi...Dagmar, vschopte sa.Musite si povedat, ze jednoducho si nezasluzi Vasu lasku a ono tzch pravych chodi po svete vela verte. Z Vasich viet usudzujem, ze nemáte az tak vela,aby ste mali pocit ze Vám uteká posledný vlak.A..vezmite to z tej druuhej strany- v podstate je fer, ze Vám to povedala netahal Vás za nos tak dlho.Predstavte si ze by bol s Vami, miloval sa s Vami a pritom by bol srdcom inde,mozno i pri druhej už...

Mne Boh nenadelil harmonický dalsi vztah...stretla som chlapa, ktorý sa cerstvo rozisiel ale trval na tom, ze s tamtou už neche byt, ze sa rozhodol...ale jedno je rozum a druhe je srdce...ten neustaly pocit tretieho cloveka vo vztahu...Na moje narazky reagoval ze som ziarliva, ze ja mozem za to, ze sa nas vztah kazi...vycitala som si ze ma ovladaju domnienky..a po roku a pol priatel zistil, ze on ju predsa len miluje...Utekal za nou ale ona samozrejme uz nechce...

A teraz co dalej?Tiez k nemu este stale vela citim,i ked celý ten rok a pol bol "na houby"...

Ale poviem pravdu aj sa tesim na upratovanie...rozchod je pre mna vlastne oslobodenim od neustale neistoty, benadeje, tuzby po vrucnom opätovani citov a od delenia sa o parntera v momentoch výsotných pre dvoch...

Vezmite to tak, ze Vas vlastne oslobodil pre dalsi vztah, ved krasne je ze viete lubit vrucne, uprimne.Nestratili ste vela casu, robte co Vás tesi a uvidite, coskoro tu bude dalsi pravý.LEbo ja davno neverím na pravého, kazdy clovek je jedinecny a u kazdeho stoji cosi na to aby som to obdivovala a mala rada.

JA este neviem ako rozriesit gordický uzol...chce zacat so mnou od znovu a zaroven stale citi cosi k nej:Ale sam nevie ci nostalgiu, ci lasku.Ale ak ani rok a pol vztahu nedokazal zabit city k nej...to je osudové...ale ludia su hlupi rozhoduju sa rozumom....predtým chcela ona a on nie, ,,,teraz chce on a ona nie...a ja by som sa i tesila, ze sa nasla Laska..i ked ja som stratila rok a pol zivota a prezila vela samoty a smutku a vnutorneho hnevu...

Vies som chalan a poviem ti to takto

Túžime po tých,ktorí nás odmietajú.

A nestojíme o tých, ktorí nás milujú...

Vies cim viac do vztahu das tym menej dostanes secko je to o dobijani aj ja som sa parkrat popalil a zistil som ze ozajstna laska je len ta, pri ktorej toto pravidlo neplati..setko dovtedy je len skuska neboj bude dobre si urcite silna zena...aaa je naozaj pravda ze v naruci ineho ..ej...sa zabuda lahsie....vela stastia

Ahoj.. Ja som momentálne vo svojom vzťahu šťastná, ale v predchádzajúcich dvoch to skončilo podobne, a preto sa často bojím, čo príde.. Viem, že sa ľahko hovorí: Zabudni!..ale inú možnosť nemáš.. A určite sa prestaň vracať k veciam, ktoré ti ho pripomínajú ( lavička, fotky a pod).Tým svoju bolesť len prehĺbiš a tvoje zabúdanie bude trvať dlhšie.. A viem, že to bude znieť kruto a neodborne, ale je pravda, že sa najlepšie zabúda v náručí iného... Veľa šťastia.

Fu tak to mas blbe toto zazije kazdy v zivote par krat mam len 17 a uz som sa par krat dost sklamala aj ked ti je teraz s toho na pi.... tak s toho sa dostanes musis tomu verit ze bude fajn a fajn bude hlavu hor baba ..

Mila Dagmar,

momentalne prezivam nieco podobne co Ty..viem sa vzit do Tvojich pocitov, do Tvojej bolesti...a kladenia nezodpovedanych otazok....

Moj priatel sa somnou rozisiel pred 5 mesiacmi...prezivala som tazke obdobie..a musim priznat, ze stale s tym nie som uplne vyrovnana a stale ho mam velmi rada. Boli sme spolu tri roky...ukoncil nas vztah a vo mne to zanechalo bolest a zranene srdce..Stale som nanho myslela a dufala, ze sa vsetko zmeni, ze sa ku mne vrati...vynila som sa za nas rozchod,nechcelo sa mi vstat rano z postele a zacat novy den...Statnicove obdobie som niak preluskala, hoci to bolo velmi namahave - ucit sa a mysliet nanho....Boli to, ked stratime cloveka, ktory pre nas znamenal vsetko, kvoli ktoremu sme boli ochotni urobit vsetko, ktori bol kazdodennou sucastou nasho zivota, s ktorym sme toho tak vela prezili......................ale: musime si obe uvedomit, ze nemozeme neustale zit v minulosti a musime sa v nasich zivotoch pohnut dalej. Lubili sme ich, ale oni nam nemohli dat to, co sme im davali my...nelubili nas natolko, aby ostali s nami..rozisli sa s nami...Musime to prijat a zacat odznova..Nezasluzime si byt predsa s niekym, kto nam nedokaze dat lasku.. a oni predsa nemozu byt s nami, ked nas nelubia...Ani my by sme nemohli byt s niekym, koho by sme nelubili a pocitovali k nim len priatelstvo................

V prvom rade si nesmies vycitat, ze to bola vsetko Tvoja chyba. V kazdom vztahu tie chyby robia obaja, nikdy nie len jeden.. A to, ze si emotivna - niekto si prave to moze vazit a prave preto Ta i lubit... a si to Ty, je to nieco, co Ta charakterizuje...a chces predsa niekoho, kto Ta bude lubit presne taku aka si, pri ktorom sa nebudes musiet hrat na nieco ine, ale budes sama sebou so vsetkym co k tomu patri.........

Obcas mi pomaha, ked si poviem, ze ja som ho sice velmi lubila, ale on ma nechal, on sa somnou rozisiel, on ku mne necitil to, co ja k nemu...a ja musim ist dalej, pretoze to takto asi malo byt, pretoze sme si mali asi nieco do zivota vzajomne priniest, naucit sa niecomu novemu.... A ver mi, ze nas to posilni do buducnosti...a nauci nas to vazit si urcite veci viac ako doteraz......Moc Ti drzim so vsetkym palce!!Ak by si chcela, mozme si vymenit maily a popisat o tom viac...

Prajem Ti vela stastia a vela sily,

s pozdravom

Katka

Ahoj!

Dakujem Ti za tento prispevok! Precital som si to, co som mal pocut a citat pred pol rokom. Bol sice adresovany niekomu inemu, ale nasiel som sa v nom. Dik.

e.

Milá Dagmar,

Úplne súhlasím s Nikou. Tiež som toho názoru, že si vás nezaslúži a preto by ste sa už pre to nemali viac trápiť. Ľahko sa to píše a hovorí a ťažšie koná, ja viem. Určite existuje niekto iný, ktorý vás bude mať rád takú aká ste a nebude vás skúšať meniť. Keď niekoho ľúbite, tak sama určite viete, že ho máte rada takého aký je. Aj keď má určite nejaké chyby s ktorými sa dá žiť.

Mala som rovnakú situáciu a síce mám len 15 rokov. Povedal mi, že chce byť kamarát, ale ani na ulici ma nezdraví. A odvtedy sa snažím myslieť pozitívne, aké to má výhody a nad tým, ako mi bolo s ním dobre ani radšej nezačínam premýšľať.

Bude to ťažké zabudnúť na to aké to bolo pekné keď ste s ním boli viac ako kamarátka a preto vám držím peste. A hlavne dajte vedieť, či je to s vami už O.K.

S pozdravom Lenka.

Milá Dagmar,

prežívate naozaj ťažké chvíle. v prvom rade Vám chcem povedať, že nie je Vaša vina za to, že ste sa rozišli. prečo si to myslíte? Za to aká ste? Určite viete, že láska sa nedá vynúťiť. keby ste sa akokoľvek snažili o zmenu, stále to budete Vy. Vy, Vaša osobnosť aj Vaše telo.

Vzťahy často končia, keď človek prestane byť zamilovaný, nenesie na tom vinu ani jeden z vás. nútiť sa do niečoho nemá zmysel. určite by ste nechceli, aby bol s Vami niekto nasilu. bude pre Vás ťažké sa oslobodiť od toho všetkého, čo ste prežili, je to ešte veľmi čerstvé. Viem si predstaviť ako Vám je. Je to odvaha podeliť sa so svojou starosťou.

Priateľ ani nemusel byť sebecký, jednoducho to neklapalo, Vy ste sa veľmi zaľúbila, no to isté sa pravdepodobne nestalo aj z jeho strany. za to človek jednoducho nemôže. To, že Vám to dal vedieť telefónom bolo zbabelé, ale predsa len lepšie než ako by konal za Vašim chrbtom.

Tri týždne je veľmi krátka doba, dôležité je, aby ste v sebe nič nedusila, vyplačte sa až z dna, kedykoľvek budete mať chuť. zájdite si na prechádzku a s priateľkami, žiaľ začne po určitom čase miernieť a spomienky blednúť.

Pamätajte si, že láska sa nedá vynútiť, láska by mala byť obojstranná. A príde, keď budete na to vnútorne pripravená, vyrovnanú a šťastnú si Vás nájde Dagmarka.

Veľa sily, teraz je to ťažké a držím Vám palce

Lucia

Halo Dagmar.

Naozaj vás chápem.Je to jednoducho silnejšie,ako vy.myslím tým ten smútok,tie vtieravé myšlienky,že čo bolo?ako bolo? ako by bolo,keby?...Tieto vtieravé myšlienky,jednoducho nedajú pokoj,nenechajú robiť svoje veci,ktoré sú pre moje najbližšie fungovanie dôležité.Chcem ale povedať,že hoci vás chápem,viem sa do vašej sizuácie vžiť,nikdy,ale nikdy nedovoľte svojim myšlienkam - ani na chvíľu - pochybovať o sebe,resp.pripustiť,že snáď vy ste na vine.Toto jednoducho nie je pravda!Vy nie ste na vine,že tento vzťah/?/ tak skončil!Ste v tom ozaj obaja!Že prečo to vzalo taký koniec,také nasmerovanie,to je hľadanie veľa odpovedí na veľa otázok.

Najprv/dá sa to/ si položte otázku.Čo MUSÍTE a čo MôŽETE v tejto situácii robiť?

Porozmýšľajte nad tým a potom sa rozhodnete,ktorým smerom a ako pôjdete?

Naozaj vám doporučujem úplne v prvom rade,vrhnúť sa na opravné štátnice/ s vypätím všetkých síl/ a potom sama uvidíte,kam ste sa vy,on a celá situácia posunuli,

Už trocha vychladnete,získate nejaký ten odstup,reálnejší pohľad a hlavne nie až tak zemocionalizované myslenie.

0ceníte sa,keď pôjdete teraz najpr za tým,čo vy pokladáte za nutnejšie.Všetko sa postupne bude dať vyriešiť.Spôsob,že ako/?(/,to si sama nájdete.Tu ide /ako som povedala/ o poradie dôležitosti.A na toto vám odpovie odpoveď na otázku-čo musím a čo môžem?

Želám veľa sili,vôle a aj šťastia k zdarnému koncu!

Bindasová,psychologička

19.8.08

Mila Dagmar,

Podla mna Vaš byvaly priatel bol len sebec, ktory si Vas vobec nezasluzil.Prestante sa obvinovat zdoho,ze za rozchod mozete vy. V kazdom vztahu su zopovedni rovnakym dielom obidvaja partneri.Mali by ste si zacat vazit viac samu seba.A uvedomit si ze Vaš byvaly priatel Vam nestoji za to aby ste nespravili opravne statnice.Chce to len cas a uvidite ze cas vsetko vyriesi.Tak nestracajte cas rozmyslat na tym co bolo ale myslite na to co pride.Mozno sa dockate a konecne spoznate muza, ktory Vas bude mat skutocne rad.

Drzim Vam palce aby ste statnice zvadli.

Nika