samovrazda


Zdravim , mam 15 rokov , volam sa Milan a chcel by som sa poradit . Ak je tu niekto kto by my napisal nieco co by my pomohlo , bol by som rad . Ide len oto ze my je uplne jedno ci budem zit alebo nie pretoze ma tento svet uz nudi , je to onicom , najracej by som skapal ale nemam odvahu sa zabit , sme dost nabozna rodinka a matka by my nikdy neodpustila keby som sa zabil a ani neviem ci mam tolko odvahy ale viem ze raz to budem musiet urobit lebo neznasam ludi . Nenavidim ludi , su strasne hlupy najracej by som vystrielal cele ludstvo , nikomu neverim a mam stale pocit ze ma niekto sleduje , mam pocit ze ma chce niekto zabit . Ked idem po ulici tak sa stale obzeram a vkuse mam pocit tremy alebo skor strachu , asi to uz dlho nevydrzim a zabijem sa , na tomto svete ma uz skoro nic nedrzi , kazdy den rozmyslam preco sa nezabit a vzdy ma napadne len jedna vec a to je ze by sa zamna matka hambila pred ludmi ale keby na tomto svete uz nebola tak by som sa davno zabil . Citim sa ako mrtvola , mam strasnu chut prerezat si zily no a tu od niekoho by som cakal nejaku radu co mam robit kedze sa zabit nemozem a zit tiez nemozem . Ak sa najde niekto kto by my napisal nieco tak by som vam bol vdacny .

« predchádzajúci príspevok
socialny pracovnik ako terapeut
nasledujúci príspevok »
pomoc


Vložte diskusný príspevok

Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!

Najnovšie diskusné príspevky a reakcie

Mike Owner 1. 12. 2017 12:35:52

Zdravím mám 51 rokov ,volám sa Tibor a potreboval by som vašu radu.Ide o to že moja existencia na tomro svete  je úplne zbytočná nakoľko som si nevedel ani za 51 rokov nájsť žiadneho partnera nemám žiadnu robotu nie som schopný ničoho normálneho a užitočného vyprodukovať pre túto spoločnosť.Z poslednej roboty upratovača ma vyrazili lebo som vraj ohováral lekárov a vynášal lekárske záležitosti kradol čistiace prostriedky ale to všetko vôbec nie je pravda!Údajne som ako vyberač parkovného prepichoval pneumatiky na autobusoch a autách škrabal lak na autách ale ani to nie je pravda!Každý si myslí že som homosexuál a mám pedofílne sklony lebo sami páčia mladí chlapci a chodieval som s nimi do chatiek a ubytovní na dedine.Ja za svoj výzor nemôžem že son škaredý škúlim nosím dioptrie som tučný holohlavý a nikto ma nechce najradšej by som zdochol.Môj otec si zobral život tým najdrastickejším spôsobom lebo to bol slaboch nula nikdy mu to neodpustím.Momentálne ma vyživuje moja matka a hambím sa za to že nie som schopný sa postarať ja o ňu ako by sa patrilo.Svoje východisko vidím jedine v samovražde nemám žiadnu budúcnosť bude to už len horšie pretože mám rakovinu heubého čreva a môj život jw bezcenný.Cítim sa ako odpad a myslím na samovraždu všade a vždy.Ja za to nemôžem že mám pedofílne sklony viem že je to úchylka ale hambím sa to povedať svojej matke aby sa o tom nedozvedelu ľudia.Som si istý s tým že si už nikdy nikoho nenájdem žiadneho partnera tobôž ani sexuálneho veď kto by chcel takú ohavu.Stále počúvam od svojej matky aký som nescbopný hlúpi nič som nedokázal.Chodím po dedine zo sklonenou hlavou ako mŕtvola a vidím svojeho mŕtveho otca.Viem celkom iste ze samovražda je pre mňa jediným a správnym riešením.


Martin Martin 31. 1. 2013 18:28:40

Ja som bol uz vela krat pri kolajach ci sa dorezal no nikdy som to nedokoncil a preco? Asi len preto ze stale som sprosty a dufam ze bude dobre, no sam sebe vravim a bol by som radsej keby som to dokazal lebo potom by uz dobre bolo urcite. Ja myslim ze ten kto je az tak raneny ze uz je takto blizko k samovrazde to aj nakoniec dokaze a dufam ze raz sa to podari aj mne. Preco len ako keby som bol nejaky zamilovany 12 rocny chlapec aj ked uz som dospely - koli laske a priatelke. ANO chcem zomriet a ziaden reci typu neboj vzdy je preco zit a bla bla bla ma netrapia tak myslite ze niekto z vas najde spravne slova? Kludne mi napiste aj na mail - ortel19@azet.sk majte sa nejdem zit ale prezivat...


Lilly T 22. 1. 2013 21:13:18

Som tínedžerka. Aj ja rozmýšlam o samovražde, ale nechcem sa zabiť. Nemám na to proste. Ale keby mi do bytu vtrhol nejaký terorista, robím všetko pre to, aby ma zabil. Proste sa na to cítim. Vnútry som úplne vyčerpaná, samé prázdno a už normálne neviem nájsť zmysel života.

Nemám ani 14 a už to všetko vzdávam. Život je o ničom. Sme tu len na rozdávanie dobra, lásky, pohody, mieru bla bla bla a tak ďalej. Lenže svet je skazený.


Martin Martin 31. 1. 2013 18:32:17

Tak maj na haku aj ty a netrap sa ale este si uzi moje obdobie na strednej bolo to naj a ked uz aj potom si povies ze to dalej nejde tak az potom sa zamysli ci to ma zmysel...


viera cickova 1. 1. 2013 03:51:53

Milan, ak si este na zive chlapček zlatý .prosím ťa pozbieraj všetky svoje sily ,ktoré v sebe máš a rozmysli si ,čo vlastne chceš urobiť.Som matkou syna , ktorý spáchal samovraždu 13.augusta 2011 o 23.55 skokom pod vlak . Nevieš si ani len predstaviť , čo prezívam ...Každý deň vstávam aj zaspávam s myšlienkou na neho , každá moja myšlienka patrí jemu a tomu , čo , ako a prečo to spravil , čo vtedy prežíval ,vidím jeho krásnu a milu tvár , vidím živo , ako leží v hrobe , prenasledujú ma myšlienky a živé obrazy toho , ako dnes vyzerá.Vidím jeho zivé obrazy v oblakoch na oblohe , je mi zle pri pohľade na oblečenie v obchodoch , o ktorych viem , že také rád nosil a preto ani do nich radšej nechodím , nepečiem už koláče , ktoré mal tak veľmi rád ,nebaví ma variť a nai žiť ,nerada chodím po návštevách , tak ako aj dnes , ked som sa zosypala , ako už tolkokrát .jednoducho sa mi už nedá žiť , hoci mám ešte dve deti a malu vnučku , a viem , že ešte žiť musím .Keby tej nebolo , už to dávno vzdám .Budem si dokonca mojho zivota vycitat kazde zle slovo , kazdy zly pohlad.... a pritom uz viem , ze aj tak je to uz houby platne ...Never chlapce , ani náhodou tomu , žeby sa tvoja matka za to čo chceš urobiť hanbila , na to by od chvile , keby sa ti nieco stalo ani nepomyslela , hanba by jej bola suma fuk , mysli na to , ze sa musís z toho dostat , vyrozpravaj sa mame , porad sa s nou alebo s niekym koho mas rad , komu veris .Tvoja mama by strasne trpela , chlapce , a my tu na svete nie sme preto , aby sme inym sposobovali utrpenie a bolest .Snaž sa z toho dostat , ži .... si mlady , vsetko mas pred sebou , svet sa zmeni na lepsie miesto ....močno čaká len na teba , nevzdávaj to.


David Petrovic 20. 11. 2012 19:55:55

Pocuj milan volam sa David mam 15 rokov a nieco ti poviem ak ta nebavi zivot tak to je smutne a ak zijes len koli mame a nemas sa odvahu zabit stale mas pocit ze ta niekto prenasleduje nenavidis ludi tak potom si clovek ktori citi sebalutost ak nemas priatelov tak to chapem ani ja som ich dlho nemal ale lutovat sa je fakt polutovaniahodne tak prestan a zi nie koli mame ale hlavne koli sebe dosiahni nieco vzivote dokaz ze na to mas uz len koli tebe.


Nora Slížová 4. 3. 2009 10:38:05

Zdravim Ta Milan

Som rada, ze si napisal do tohto fora. Zda sa, ze este mas kus odvahy a malinko chute riesit tvoju situaciu. Ono to ani bezvychodiskove nieje,ked sa clovek na to pozrie z blizka.

Najlepsie by bolo riesit tvoju situaciu so psychologom a pravdepodobne aj so psychiatrom, ktory by ti nasadil urcite lieky. Tieto by ti pomohli na urcity cas si oddychnut od myslienok, ze sa zabijes a ze ta niekto sleduje. Potom by si mal viac sil, zacat svoju situaciu riesit, uvidel by si moznosti, ktore ti teraz nie su dostupne.

Ako sa ti povzdava tento napad navstivit odbornika? Myslis, ze by to bolo mozne? Nechavam ti tu aj email kontakt na kolegu. tibor@hrozan.sk, www.hrozan.sk ak budes mat chut napis mu, myslim, ze spolu nieco vymyslite.

Daj vediet ako sa ti dari


Milan *** 6. 3. 2009 16:45:31

ja neviem , podla mna by my psychiater nepomohol .. ja sa strasne bojim , tak uplne priserne silno sa bojim ze citim chlad , je my stale zima .. uz to dlho nevydrzim , vkuse len fajcim cigarety doma na balkone a rozmyslam nad smrtou ako sa mam zabit , aj v skole stale rozmyslam nad smrtou aj vonku ked som aj uplne vsade .. najradsej sa prechadzam sam po nociach a rozmyslam ako to mma urobit , niekedy ani nespym . Podla mna by bolo dobre keby som sa zabil ale bojim sa ze to bude boliet .


Nora Slížová 7. 3. 2009 00:41:42

Zdravím ťa Milan

Podľa mňa problémy, ktorým teraz čelíš majú riešenia. Tvoj strach, úzkosť a túžba tomuto všetkému uniknúť a zomrieť majú svoj koreň. Rozhodnutie zmeniť tento tvoj stav je v tvojich rukách. čím skor sa porozpravaj s nejakym odbornikom, ktory ma skusenosti ako ti v tomto pomoct. Najdi si psychologa a skus tuto cestu. nemas co stratit, takto mozes ulavit svojmu strachu. drzim ti palce a daj vediet ako sa ti dari.


Milan *** 7. 3. 2009 12:52:16

Ale ja nemozem ist za psychologom vsak sa my budu ludia smiat :( to neni take lahke a psycholog by to povedal mojej mame a to by som mal potom problemy doma :(


V L 15. 3. 2009 21:52:45

Mily Milan.Stavy,ktore opisujes mavaju aj ludia,ktori siahaju po droge.Dufam,ze tebe take nic nehrozi.Pozri tvoj vek je taky dost zlomovy,kedy mladeho cloveka napadaju vselijake veci.Vidim,ze urcitu snahu riesit problem mas a to je super.Zrejme sa nad sebou zamyslas a citis problem.Spravne prvy krok si urobil a ja ti gratulujem.Teraz by si nemal stagnovat,ale urobit dalsi krok.Skus postupit do dalsieho kola.Skusim ti dat navrh.Co tak porozmyslat nad svojimi problemami.Preco si vlastne myslis,ze ta nebavi zivot?Je to hadam koli dievcatam,kamaratom,vztahmi v rodine,skole alebo inym veciam?Skus porozmyslat,napisat odpoved a skusime to pomaly po poriadku s tebou prebrat.My chceme aby si ostal zit!


Sailor 25. 11. 2009 22:25:04

Ak sa chces zabit tak preco sa bojis ze ta zabije niekto iny? Nie je to jedno kto to spravi? Ci ty alebo niekto iny? Ja davam prednost osobne inej ruke nez tej svojej, aspon nepotrebujem na to odvahu.

Myslim si ze v skutocnosti sa zabit nechces. Len este o tom nevies. Tvoje podvedomie ale ano.

Ja som volakedy mala rovnake pocity. Btw svet neznasam doteraz, vacsina ludi sa mi zda hlupa, absolutne neviem zapadnut ani po rokoch do spolocnosti a to uz mam 26 rokov, vzdy som sa vyhovarala na rodicov, ze ak sa odpravim tak zostanu sami a nik sa o nich na starobu nepostara (co je pravda lebo na nich musim stale dohliadat aby nerobili blbosti), cele detstvo ma matka aj starsi brat bili (moja mama si to ale nepamata a tvrdi ze si vymyslam), nikdy ma nepocuvali, nikdy sme nemali peniaze a mohla som len na ostatnych spoluziakov pozerat ake maju nove veci, ze idu do skoly prirody, na lyziarsky. Ako mozno to znie smiesne ale dieta a neskor adolescenta take veci strasne beru. Nemala som ani nejakych speci kamaratov, vzdy som sa odlisovala od nich. Skor sa mi vsetci vysmievali, svet som nenavidela, chcela som byt nieco viac, mat zazracnu moc,moc zmenit plno veci, mat gina u ktoreho by som mala milion priani(vobec som nebola narocna :D ) Na cintorin som sla dokonca vyvolavat magicke sily dufajuc ze dostanem dar carovnej moci aby som sa citila stastnejsia. Sama som sa ale bala zaspavat, musela som byt s rodicmi alebo pri svetle, bala som sa duchov, i ked som sla sama po tme v meste som si myslela ze cihaju v kazdom tieni. Ked tak spatne uvazujem, vsetko to bolo preto lebo svet sa mi zdal pre mna prazdny, nevedela som v nom najst si miesto, mala som pocit ze ma nik nechape, ze som sama, v hlave som mala 1000 sposobov ako zomriet, ale odvaha chybala, zato sebalutost ta nie. Tej som mala na rozdavanie. Chlapci ma nechceli, mala som pocit ze som skareda.

Kde nastal zlom? Sla som na vysku, do BA. A odrazu bolo vsetko ine. Zo dna na den som sa zrazu chalanom pacila. Mi v elektricke do ruksaku pchali papieriky s cislom a menom (samo nikdy som im nezavolala,ani jeden sa mi nepacil :D ) spoznala som vela ludi, hlavne cez net. Som sa venovala veciam co ma bavia na nete a tak som sa podostavala do roznych skupin ludi s ktorymi som zacala chodit na stretka a zrazu som zistila ze s vela ludmi si mam co povedat a ze vela ludi je podobnych ako ja a ze ked dobre hladam nie som sama. Teraz z toho vsetkeho mis masu mi zostalo niekolko velmi dobrych kamaratov z ktorymi si vzdy mam co povedat, i ked nie sme blizko, pretoze kazdy siel svojou cestou, ale vzdy ked sa stretneme je to bez vycitiek ze sme sa dlho nevideli a stale je to puto priatelstva pevne. Moj partner je tiez jeden z nich a je to clovek s ktorym si mam co povedat vzdy. Iba ked som dlhsie sama, zacnem mat abstak a depka sa postupne dostavi, i teraz som dlhsiu dobu sama, ale uvazujem triezvo. Myslim si ze zivot stoji zato zit, zle veci odisli ktore ma strasili (aspon z casti) miesto toho prisli pekne veci (i tie dozadu boli pekne a blaznive) ale prisli i nove skarede veci s ktorym sa musim vysporiadat. Miesto lutovania som sa rozhodla bojovat (lutovat sa zacnem az ked pridu statnice :-P - vtedy vzdy mam pocit beznadeje a bezvychodiskovosti a vzdy ich nespravim len preto lebo zrazu neviem ci to ma zmysel, ale tento rok musim. Vsak ked to spravim budem zrazu za jednym bodom od ktoreho sa zasa mozem odrazit (pripomente mi to v case statnic ;) )

Si uvedomte pre ake malickosti sa castokrat trapime a pre ake malickosti sa to v zivote vlastne chceme zabit. Fakt su to malickosti. Laska? No a co, pride nova. V mori je plno ryb i ked v danom okamihu sa nam to zda nemozne.

Nuda? no tak je na case si najst nejake hobby co nas zamestna (akvaristika, rybarcenie, fantasy stretka, star trek, anime, -nejlepsie su take ktore spaja viac ludi a robia sa stretka aby ten clovek prisiel i na ine myslienky a mal o com pokecat.

Tyranie? Ste mlady a nedokazete si predstavit zit bez rodiny? Zvazte ci rodina vas lubi a robi to v afekte (moja mama) alebo vas nenavidi a len sa na vas msti. V tom 1. to musite nejako vydrzat a kym nie ste silnejsi ako ona a neubranite sa tak budte ticho ako myska a vyhybajte sa konfrontaciam. V tom druhom pripade existuje policia a hniezdo zachrany.

Nemate kamaratov, nenavidite sa za to aky ste? Je nacase to zmenit. Bud sa zmente vy ak si myslite ze to dokazete alebo si najdite iny kolektiv ludi, lebo zjavne do tohto nezapadate. Ja som nezapadala do ziadneho kolektivu v mojom rodnom meste napr. Sem tam 1-2 rozumni ludia sa vsak nasli :) Ale inak som travila dni zavtreta doma nad knizkami, alebo som pisala pribehy(nimi som unikala z reality a v hlavnej hrdinke som sa vzdy videla. A hlavne je ze zila zivot aky som ja chcela zit. Zaujimave vsak je ze to nebol jednoduchy zivot. Prave naopak. Bol plny sklamania a beznadeje ale napokon nasla svoje stastie. Sice az v zavere a dovtedy si musela pretrpiet vela ale hlavne z toho je ze sa nikdy nevzdala a bojovala az kym dosiahla svoje stastie.

Vela ludi je asi v tejto dobe dost slabych ze to nevie zvladnut. Je asi dobre v nieco verit. Ja som ateistka ako vysita a verim len v seba samu ale vela ludom pomaha verit v Boha. Pre vela slabych osobnosti to moze byt vhodna opora aby to zvladli. Ako nikoho nenavadzam k viere, som asi ta posledna, ale vzdy lepsie skusit ako zit ako to hned na zaciatku cesty zivotom vzdat.

Takto vzdavam hold mojmu kamaratovi, ktory ukoncil dobrovolne svoj zivot a odisiel od nas bez rozlucky. Skoda ze si nam ani slovkom nenaznacil co sa s tebou deje.Mozno by sme sa ti otvorili viac a zistil by si ze sme na tom rovnako. Zbohom a dufam ze si nasiel svoje stastie ktore ti tak na tomto svete chybalo.


Lalia Modra 29. 3. 2009 12:22:52

Ahoj Milan,

ak ti padne vhod s niekym pokecat a pod. kludne napis na mail modra_lalia@azet.sk, nie som sice lekar ani psycholog, ale len obycajne 22 r. dievca, no mam tiez rozne problemy a viem, ze je tazke najst pochopenie u inych v tejto oblasti, viem, ze je tazke zobrat sa a ist k psychologovi.

Mozem ti povedat, ze ja som dlhe roky zila s problemami, ktore som si uz davno mohla riesit odborno pomocou, ale ja expertka som sa tam odhodlal ist az pred par dnami ked to uz bolo neznesitelne. Takze hlavu hore......ak sa potebujes vyzalovat a podobne, napis mail.

Neboj sa.

Modra_lalia


Julia Potasova 13. 3. 2009 11:38:13

Milan, ty si jeden silný človek, napriek všetkým tým zlým a negatívnym pocitom, ktoré sa v tebe usídlili, napriek hrozivým myšlienkám, ktoré ti nedovoľujú žiť, sa o to snažíš a veľmi.

Ty chceš žiť, chceš, aby tvoj život bol pekný, chceš sa ráno zobúdzať s pocitom, že je ti dobre, chceš mať pri sebe ľudí, ktorých sa nemuší báť, z ktorých nemusíš mať obavy, chceš robiť čo ťa zaujíma, chceš žiť normálny život, chceš mať rád sám seba a rozumieť si, chceš veriť ľuďom a chceš veriť aj sebe.

A urobil si prvý krok k tomu, aby sa ti to podarilo, uvedomuješ si vôbec, že si už niečo zvládol? Napísal si o svojom probléme, o svojich myšlienkach, citoch, chceš poradiť, lebo s tým chceš bojovať, vieš že to stojí za to a že to víťazstvo bude pre teba tou najväčšou odmenou a bude ňou život, skutočný radostný život, Milan a ty ten boj vyhráš, som o tom presvedčená, že to vyhráš :)lebo si jeden odvážny chalan, ktorý teraz musí myslieť na seba, na svoje JA, na svoje šťastie, na svoj život, nie na to, čo povedia ľudia, čo povie mama, čo povie sused..ty si dôležitý, Milan, ty chceš niečo zmeniť, ty chceš byť spokojný a nezobúdzať sa so strachom..a jedine ty si ten, kto s tým môže a dokáže niečo urobiť :)ale k tomu, aby sa to zlepšilo potrebuješ pomoc, odbornú pomoc psychológa, Milan. Odavaha ti nechýba, chuť zmeniť svoj život máš, chýba už len odhodlanie navšítiť psychológa. V živote si zažil veľa zlého, dám ti jednu otázku: chceš, aby ti život ukázal aj svoje krásne stránky? Odpovedz len áno, alebo nie.

Ak je tvoja odpoveď áno, neváhaj a navštív psychológa, pomôže ti a ver mi, že potom bude tvojim jediným želaním, aby si mohol byť nesmrteľný :)

PS. Nikdy nie je neskoro urobiť krok, aby sa veci pohli k lepšiemu...

veľa šťastia :)


Majus Biela 15. 3. 2009 23:27:19

V ziadnom pripade si zivot neber!!! Podla mna to boli.. a to ze si tu, ma vyznam, inak by si tu nebol. Ja ta nepoznam, neviem od kedy mas tieto problemy.. Maminu mas zrejme rad, je fajn, ze mas niekoho rad :-) Ver tomu, ze zivot ti dava rady kazdy den, ale ty ich ignorujes pre svoj hnev, smutok, zial.. Si mlady a ak existuje nebo, je mozne, ze az tam sa dozvies, ze tvoj zivot by sa zlepsil ohromne uz o rok, o dva.. Co ty vies? Ved neexistuje len tvoja mala dedina a hlupe reci!!! Nebud smiesny. Mozno budes studovat na strednej ci vysokej v inom meste a spoznas super ludi :-) Neber si tu prilezitost. Asi si pripadas zamknuty.., ale tak to nie je. Rozpravaj sa s tvojou maminou o normalnych veciach.., co robila, kde bola, srandujte trochu, varte spolu obed, dajte si kavicku kazdy den, pridi s tym ty. Necakaj az ti niekto prinesie zmenu, je to v tebe! Ak sa tak strasne nudis.., bude to zniet strasne, ale uc sa, chodis do skoly.., nemusis mat same jednotky, ale maj aspon jeden predmet, v ktorom budes spica! napr., pocitace, dejepis.. Bud odbornik! Dokaz, ze si v niecom super.. Chce to trpezlivost, kazdy den mas sancu sa nieco naucit, da ti to pocit bezpecia.. Hovorim o vedomostiach. Mat vedomosti je v tomto svete drza ochrana, nebudes si pripadat taky malicky a na nic.. Mam napad.. Vyberte sa s maminou niekde na vylet, alebo si spravte vikend, taky pohodovy, s dobrym jedlom, filmom.. Pokus sa o pekny den, mozno sa to v tebe uchyti. A neblazni sa zabit, tadial cesta nevedie!


miša Škaláková 19. 3. 2009 11:39:26

Ahoj Milan,

už len tá rodina je dôvod, prečo žiť, ľudia na ktorých Ti záleží, a ktorí Ťa majú radi. Čo športy, zábava, priateľia? Samovražda je útek zo zbabelosti....Drž sa, nájdi si nejaké záujmy, frajerku a preži krásny život ...


ostatné diskusné príspevky >