Čo to bolo? Pomozte :((

Tatiana, iste si už počula, že Zem prechádza v tejto dobe energetickými zmenami, toto čo sa ti stalo, sa už nikdy namusí zopakovať. Záleží to len od Teba. Zmeny, ktoré som spomenula, naštartovali rôzne zmeny aj u rôznych ľudí. Ty si zrejme citlivejšia. V tejto dobe sa môžu otvoriť rôzne strachy, ktoré sú hlboko v nás. Ty si silná a je veľmi dôležité aby si si to uvedomila, ak budeš podliehať nezmyselnému strachu celú Ťa to pohltí. Skutočne o nič vážne nejde. Môžeš mi veriť a upokojiť sa. Píšem tu o veciach, ktorím dobre rozumiem. Sme tým čím chceme byť, alebo v čo veríme, že sme. Nemáš dôvod na paniku, len preto, že tomu čo si zažila zatiaľ nerozumieš. Ja ti radím, ak máš vsťah k cvičeniu, vymaň posilku za jogu. Skús falung dafa, alebo iné energetické cvičenie. Bolo by fakt dobré, keby si skúsila nie len relaxovať, ale skús meditovať. Tak sa naučíš ovládať vlastné emócie a aj strachy. Všetko je to len v Tvojej halve. Tak sa zhlboka nadýchni a pri výdychu si opakuj afirmáciu VŠETKO JE V PORIADKU. Prajem Ti veľa krásny slnečných dní. Budúcnosť môžeš ovplyvniť. Máš tu schopnosť, len si to musíš otvorene priznať.

...ide o panicku poruchu. Lieci sa u psychologa, tazsie alebo dlhodobejsie stavy u psychiatra...

Toto sú veľmi silné závery, nemusí ísť o nič vážne, však to mala len raz. O poruche možno hovoriť ak sa to opakuje. Možno na ňu len išla chrípka, ale mohlo ísť aj o epileptický záchvat. Ľudia nehľadajte všade len katastrofu. Pozitívne myslenie dokáže zázraky, čítal niekto z Vás knihu Tajomstvo od Rhondy Byrne. Tatiana, to si prečítaj miesto tabletiek. Zmení Ti to život.

no prave som dostal tento problem aj ja .

Neviete niekto nazov tejto "choroby"? Popripade, je tu niekto z vas, kto sa z toho uplne dostal? Ja to mam uz nieco vyse mesiaca...

AHOJ TATIANA!

LEN TI CHCEM POVEDAT,ZE OZAJ NIESI SAMA S TAKYMTO OSUDOM,V TVOJOM PRISPEVKU SOM SA NASLA.ANI NEVIES AKO,LEN S JEDNYM ROZDIELOM ZE JA TAKTO ZIJEM UZ PAR MESIACOV,A NEVEDIA MI POMOCT ANI INY ANI JA SAMA SEBE,CHODILA SOM PO LEKAROCH,VSETKY VYSLEDKY SUPER,ALE JA SA NECITIM LEPSIE,,CHCELI MA UZ DAT NA ANTIDEPRESIVA,ALE JA NIESOM BLAZON,ANI NIC..PROSTE NIECO VO MNE MI NEDA NORMALNE ZIT..JE TO STRSNE..A UZ OZAJ NEVIEM AKO DALEJ..ZACALO MI TO TIEZZ Z NICOHO NIC..SNAZIM SA SPOMENUT NA SPUSTAC TOHO ALE NEIDE MI TO..ESTE K TOMU ZIJEM V ZAHRANICI,A KVOLI TOMU SOM BOLA MINULY ROK NA SR,CHODILA K LUDOVEJ LIECITELKE ALE ULAVILO SA MI LEN NA CHVILU..NENI TO SICE HROZNE TAK AKO NA ZACIATKU ALE STALE JE TO TU,VYHYBAM SA SPOLOCNOSTI,NIKAM NECHODIM VYHYBAM SA UZ VSETKEMU..AM PRI SEBE SKVELU RODINU MILUJUCEHO PARTNERA,MAM CO JEST KDE BYVAT..VSETKO JE NASTAVENE AKO MA BYT A JA SOM STALE NIE V PORIADKU...NEVIEM AKO DALEJ A POVIEM TI ZE UZ SA POMALY ZACINAM VZDAVAT..

Draha Tatiana a Zuzana,

chcem vas podporit a povedat vam, ze sa nesmiete vzdavat - hlavne ziadne vyhybanie spolocnosti. Ja ma rovnaky problem uz 4 roky (tatiana tebe som pisala aj na mail).......a presla som presne aj tymto stadiom, ze som sa bala kamkolvek ist len aby mi neprislo zle, ak to nebolo nutne tak som radsej necestovalam, pulz som si merala asi 50 krat denne, ak som si nahodou zabudla v niektory den doma tabletku na tlak, myslela som, ze urcite dostsanem zachvat a niekd mi pride zle, permanentne napatie, okolity svet som vnmala len pomimo a cely den som bola sustredena len na svoj problem a na to, ci mi nahodou nebije srdce trochu rychlo.Je to hrozne trapenie a kto to neprezil nerozumie. Povedia vam teste sa zo zivota, ale vy pocitujete cely den uzkost a nervozitu a akokolvek sa snazite nejde to. Drahe dievcata, presla som celou procedurou vysetreni - azda ani nie je ambulancia v ktorej som nebola, od interneho az po vysetrenie chrbtice. A vzdy som sa bala, ze lekari museli nieco prehliadnut, stravila som na nete vecne hodiny tym, ze som si citala diagnozy a stranky o medicine......Az konecne som prisla na to, ze je to zalezitost toho, ze som citliva psychika a zče moje telo takto reaguje na rozne podnety. Za tie 4 roky som mala lepsie aj horsie casy s tymto problemom, dokonca cely minuly rok to bolo celkom OK a mala som pocit ze som uplne zdrava. No teraz mam trosku zataz v studiu a nejak sa to vratilo (nespala som, nejedla som, triasky, slabost)......ja som sa konecne rozhodla zajst k odbornikom, uvidim co to spravi -zajtra mam prve testy. Chcem vam len povedat ze sa NEBOJTE a ty Zuzana mas priatela, ktory ti moze byt velkou oporou, Tatiana, ty mas urcite tiez nieco co ti dava zmysel . orientujte sa na to, co vas bavi, co je pre vas prijemne a co milujete, celmi to pomaha zamestnat mozog a uvolnit mysel do istej miery. A nie ste sami s tymto problemom, je to vec riesitelna a mozme si byt vzajomne oporou.

P.S. Zuzana, ak by si fakt citila, ze ti tento problem uz prilis zasahuje do bezneho zivota,l neboj sa popripade ani AD, ja som tiez brala a bolo to preto, lebo som uz nvobec nemohla spat a jest a bylinkove produkty mi uz nezaberali. Ja mam tiez problem povazovat AD za normalne lieky, ale fakt nimi su. Ja som tiez brala, pretoze som uz vobec nmohla spat a bola som unavena a nemohla som sa ani ucit kvoli unave. Takze sa baby fakt nebojte. Sme mlade, a to zvladneme.

modra_lalia (22)

ako dopadli tie vysetrenia?

Ahojte, velmi by som bola rada, ak by sa mi ozval niekto, kto toto prezil a pomohol by mi nejak sa z tohto vymotat ..aspon slovami...

moj mail je: smoulinka115@azet.sk

DAKUJEM!

Ahoj Tatiana,

súhlasím s Katkou, že treba telu dodať aj potrebný relax. Pravidelne vypínať a uvoľnovať myslenie, teda informácie, ktoré čerpáš vďaka vzdelávaniu a aj všetky potrebné podnety so svojho okolia. Taká meditácia, alebo fyzické relaxačné cvičenie, môže značne pomôcť.

Rada by som však, ak dovolíš, dodala, že okrem iného je potrebné raz za čas zrekapitulovať prijímané podnety, informácie, kedže naša myseľ funguje a uvažuje hlavne vďaka nim. Osobne sa zaoberám, dlhé roky s podvedmím. Z praxe ťa môžem ubezpečiť, že triaška tela môže znamenať aj neidentifikovateľný blok v podvedomí, ktorý sa len" derie na povrch", teda nie sú k bloku ešte pridružené silné informácie, ktoré by sa mohli odsledovať vedomím myslením. Odporúčam ti vrátiť sa do toho momentu, najlepšie ak nebudeš sama, teda zavolaj si kamarátku ako pozorovateľa, a snaž sa precítiť svoj "strach zo strachu", skús si spomenúť na priebeh udalostí toho dňa, dní. Snaž sa odhaliť spúšťač, ktorý ťa do toho stavu doviedol. Nechaj informácie voľne plynúť. V prípade, ak by to bolo opäť namáhavé, skús si oddýchnúť. A potom to opakuj. Myšlienky hovor nahlas a popros kamarátku nech si ich zapíše, a potom ich rozoberte, spoločne. Mala by si zacítiť značnú úpľavu a triaška by mala postupne ustúpiť. (za predpokladu, že lekárske vyšetrenia boli negatívne)

Tatiana, hlavne sa neboj samej seba. Krásny dník želám. Ildi

Ahoj ildiko, dakujem za tvoj prispevok

Ako som uz pisala, tak fyzicky relax mam a to v podobe toho spominaneho cvicenia, ktore mi naozaj neuveritelne pomaha ale psychicky klud neviem akosi najst - najma ked som sama. Akoby som nedokazala byt sama so sebou.

A k tomu bloku spominanemu, tak k tomu mozem len tolko, ze mam velmi tazivu minulost a dost som sa snazila zablokovat urcitu situaciu, snazila som sa najst oporu nasledne v kazdom svojom priatelovi, avsak mi to dusevne nejako nepomohlo, tak som sa naucila tuto "udalost",co ma tazi,potlacat.. Moze to byt sposobene prave tym?

Musim sa vsak priznat, ze nemam taku kamaratku ci kamarata, ktoremu tak velmi doverujem aby som dokazala pred nim toto "vybalit", su to pre mna tazke veci a asi by to chcelo niekoho nestranneho... No aj z toho mam velky des

Ahoj Tatiana,

nuž, áno je to jeden z dôvodou. Vieš, udalosti, či podnety, ktoré potláčaš, alebo sa snažíš nahradiť pozitívnym myslením, sú len dočasné riešenia. To potlačené, to ostáva v podvedomí. Akákoľvek snaha, nájsť toho pravého, aby to už netlačilo, je len odsúvaním bloku, ktorý pracuje opačne a to, že zase nabaľuje podobné podnety. Ak by si ozaj chcela, ja sa tým zaoberám roky. No neviem nakoľko je férové, tu na tomto portály prezentovať moju prácu. Ale snáď mi odpustia. Viem to riešiť aj emailom. Ak Ti môžem navrhnúť, skús mi napísať email. Toto je totiž téma, ktorá by sa mala konzultovať v súkromí a diskrétne. A popravde, nedá sa to riešiť len odkazmi. Krásny dník Ti želám. Ildi.

ahoj katka, ano len si mi potvrdila to, co som si uz davno myslela.. dakujem za tvoje pismenka.. viem, ze za posledny rok bolo toho na mna velmi vela, co sa tyka sukromneho zivota, ale aj skolskeho (bakalarske statnice, skusky, projekty...) a o vztahoch ani nehovoriac.. dost veci ma trapi ale aj ked o nich poviem napriklad priatelovi - "nejake tie tajnostky z minulosti", tak sa mi neulavilo nevie mi tak pomoct slovne..mozno by bol naozaj vhodny psycholog.. len som sa potrebovala uistit, ci psycholog alebo psychiater, comu som sa chcela vyhnut prestudovala som velmi vela materialov o tychto psychickych poruchach a na nic sa toto co ma nepodoba, az mozno na tzv. panicky atak, ktory sa vsak odvtedy vobec nezopakoval, len zostala taka nervozita a stres vo mne ..a uz mi to lezie na nervy..

a cvicenie?rozptylenie sa? tak to robim uz druhy mesiac a naozaj mi to velmi pomaha, no mozno to aj trosku prehanam s tym cvicenim.. som vo fitku kazdy den hadam aj dve hodinky, no ked vecer pridem domov, tak som uplne v pohode, bez nervozity a stresu.. lenze dokedy sa da takto cvicievat a rozptylovat? dokedy nebudem moct byt len tak sama so sebou? chcem aby to pominulo, aj ked sice to neovplyvnuje moj zivot v spolocnosti.. rada som v nej, praveze ju az vyhladavam.. mam rada ludi, vtedy mi je ok, ale ked som sama a napriklad nic nerobim tak to nie je dobre..citim ze nie som uplne v pohode

myslis, ze psycholog by mi vedel ako tak pomoct? trosku sa hanbim za nim ist a vyrozpravat mu,co ma cely zivot tazi..

a najma preto, ze vzdy som bola (aspon si to vsetci o mne mysleli) velmi silna osobnost, ktora rada riesila inych problemy, pomahala im a aj ked bolo nieco v rodine, tak ja som vsetkych ukludnovala.. tak preto je toto cele pre mna velky sok...

dakujem za vase nazory...

Tatiana, takto ti dava tvoje telo najavo, že je unavené, veľmi unavené. Hoci tebe sa zdá, že je všetko ok. Skús pravidelne a dostatočne spať, chodiť von, športovať, stretávať sa s ľuďmi, zdravo jesť, vitamíny, robiť všetko čo je ti príjemné a teší ťa.. proste robiť všetko to, čo sa volá zdravý životný štýl.

To, že budeš na to, čo sa ti stalo myslieť, môže ten stav znovu vyvolať a dostaneš sa do bludného kruhu. Budeš nervózne čakať či sa to objaví alebo nie, až sa vyhecuješ. Ber to ako prejav únavy, že si sa dlho učila a snaž sa to neriešiť.

Ak sa ti nebude dariť, vyhľadaj psychológa, ktorý ťa naučí relaxovať a pomôže ti získať trochu nadhľad nad situáciou. Lieky by som na tvojom mieste neužívala.