gmail.comSociálna izolácia
Mám menší problém. Asi v ôsmom alebo deviatom ročníku základnej školy som sa začal sociálne izolovať, kvôli niečomu za čo som sa hanbil, bál som sa, že ma budú druhí súdiť, vysmievať sa mi, brať ako menejcenného. Nechodil som von, každý deň som len chodil do školy, tam ticho presedel, a potom som len sedel doma. S nikým som sa nerozprával, nemal som žiaden poriadný kontakt s ľuďmi. Takto to odvtedy trvalo roky až doteraz, mám 22 rokov. Kvôli tomu nie som schopný uvoľniť sa medzi ľuďmi, neviem s druhými poriadne komunikovať, väčšinou vždy rozmýšľam čo povedať a premýšľam, či to vôbec povedať mám a nakoniec nepoviem nič. Neviem mať ani záujem o ľudí, keďže som vždy trávil čas len sám, neviem mať záujem s niekým komunikovať, dozvedieť sa niečo o niekom. Nedokážem mať žiaden fyzický kontakt, príde mi to strašne neprirodzené aby som sa niekoho dotýkal, párkrát som dostal objatie, ale to sa dá spočítať aj na jednej ruke, nič viac. Neviem ako sa toho zbaviť, vadí mi to a bráni to veľa veciam, pre druhých som čudný. Vedel by mi niekto poradiť? Áno, mal by som chodiť medzi ľudí, len ja proste neviem kam, nepijem, neznášam opitých ľudí, do barov nechodím, nechcem ísť ani. Proste tu nič také nie je, aby som len tak šiel niekam a spoznal niekoho, nemám žiadne sociálne zručnosti lebo sám som sa ich nemal ako naučiť.
Asi to beriem aj ako možnosť vyrozprávať sa, aj keď len písmenami a nie slovami.