Subjektívna pohoda žiakov vo vzťahu k školskej úspešnosti žiakov gymnázií


Mgr. Foglová Lucia, PaedDr. Robert Tomšik

Abstrakt:

Príspevok sa zameriava na intrapsychický konštrukt subjektívnej pohody vo vzťahu k školskej úspešnosti študentov, ktorá je vyjadrená priemerom známok na koncoročnom hodnotení (vysvedčení; GPA). Príspevok je konštruovaný do úvodného teoretického náhľadu subjektívnej pohody z pohľadu viacerých zahraničných odborníkov pričom východiskom je výskumné overenie vzťahu medzi subjektívnou pohodou žiakov a školskou úspešnosťou, kde sme dospeli k záveru, že medzi intrapsychickou premennou a školskou úspešnosťou je štatisticky významný vzťah.

1.       Teoretické východiská

Vymedzenie pojmu subjektívna pohoda je veľakrát variabilné. Podľa štúdie DeNeveho a Coopera (1998) ekvivalentom pojmu subjektívna pohoda je životná spokojnosť. Autor Blatný so stotožnením týchto dvoch pojmov nesúhlasí a podľa neho je životná spokojnosť dôležitým prediktorom pozitívnej subjektívnej pohody (Blatný a kolektív, 2010). Životná spokojnosť je hlavný kognitívny komponent subjektívnej pohody. Kognitívna zložka predstavuje vedomé hodnotenie vlastného života, emočný aspekt predstavuje súhrn nálad, emócií a afektov, pretože ľudia prežívajú určitú mieru spokojnosti bez toho, aby nad tým premýšľali Diener (1999, In Hřebíčková a kol, 2010). Gundelach a Kreiner (2004) zaraďujú spokojnosť so životom medzi kognitívne oblasti. Emočná zložka vyjadruje stabilnejšie dispozície, ktoré sú základom temperamentu (Blatný a kol, 2011). Každý jedinec hodnotí svoj život ako celok a opisuje aj významné oblasti svojho života, ako napríklad manželstvo, deti a práca. Preto môžeme hovoriť o existencii množstva zložiek subjektívnej pohody. Spomenieme napríklad: spokojnosť so životom (celkové hodnotenie a posúdenie vlastného života), spokojnosť s významnými oblasťami života (napríklad rodina, práca, financie), pozitívne emócie (prežívanie príjemných emócií a nálad) a nízka úroveň negatívnych afektov (málo nepríjemných nálad a emócií). Podľa Dienera (2000), taktiež subjektívnu pohodu vystihuje vzájomný vzťah relatívnej prítomnosti pozitívnych vzťahov, absencia negatívnych afektov a spokojnosť so životom. Tieto zložky by sa dali zhrnúť do dvoch skupín, ktoré tvoria subjektívnu pohodu v tom najširšom slova zmysle. Delíme ich na kognitívnu a afektívnu skupinu. Afektívnu skupinu tvoria dlhodobé pozitívne a príjemné emócie a nálady a nízka úroveň negatívnych emócií. Medzi kognitívnu zložku patrí životná spokojnosť, spokojnosť v subjektívne prežívaných významných oblastiach života, medziľudské vzťahy, socioekonomický status,  sebahodnotenie a podobne (Diener a kol, 1999, Blatný a kol, 2010).

V poňatí Dienera (1999), ktorý operuje s pojmami subjektívna pohoda (well–being), šťastie (happiness), a osobné prospievanie (flourishing), pod subjektívnou pohodou rozumie výsledok racionálneho i emočného hodnotenia vlastného života. Medzi zložky subjektívnej pohody Diener (1999) radí:

Ø  Duševnú pohodu charakterizovanú prevahou pozitívnych emócií (PA) nad negatívnymi (NA);

Ø  Kognitívne zhodnotenie spokojnosti so životom (LS-life satisfaction);

Ø  Zhodnotenie spokojnosti v jednotlivých dôležitých oblastiach života (F-flourishing), čo je možné vyjadriť rovnicou SWB = PA – NA + LS + F.

Powersová (2008) skúmala vplyv prediktorov sociálnej participácie a subjektívnej pohody na školskú úspešnosť vysokoškolských študentov. Vo svojom výskume nadväzovala na štúdie Chowa (2004), ktorého predchádzajúci výskum potvrdil, že školská úspešnosť pozitívne koreluje s celkovou subjektívnou pohodou študentov. Akademické inštitúcie v celých Spojených štátoch Amerických sa snažia výskumne overovať, ako koreluje školský úspech so subjektívnou pohodou vysokoškolských študentov. Autori Graunke a Shelly (2005, In Powersová, 2008) sa snažia  poukázať na to, aké faktory prispievajú k subjektívnej pohode v škole na základe ktorých, môžu byť edukačné systémy teoreticky upravené tak, aby zvyšovali úroveň spokojnosti a následne vyššiu školskú úspešnosť vysokoškolských študentov. Výskumom na vzorke vysokoškolských študentov autor Chow (2004, In Powersová, 2008), dospel k záveru, že študenti s vyšším GPA (aritmetickým priemerom známok na záverečnom hodnotení) majú tendenciu preukázať vyššiu úroveň subjektívnej pohody.

Výskumy autorov Epsteina a McPartlanda (1976), Natviga a kol. (2003), Verkuytena a Thijsa (2002, in Randolph, Kangas, Ruokamo (2008),  dokazujú, že vnímané sociálne a akademické kompetencie sú najsilnejšími prediktormi spokojnosti a subjektívnej pohody žiakov v škole. V období adolescencie sú pre jednotlivcov veľmi dôležité vnútorné sociálne modely a model self, ktoré ovplyvňujú pocit príslušnosti k istej skupine, triede, a to, ako sa v nej prezentuje a taktiež poníma seba – samého (predovšetkým self-efficacy). Vplyv a hodnotenie seba samého, svojho pôsobenia v kolektíve triedy, toho ako jednotlivca vnímajú spolužiaci a aký úspešný je žiak pri plnení školských povinností, má vplyv na školskú spokojnosť. Na základe vyššie uvedených teoretických a empirických východísk predpokladáme, že bude existovať štatisticky významný vzťah medzi školskou úspešnosťou a subjektívnou pohodou žiakov.

2.       Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku tvorí 457 žiakov gymnázií v regionáleneho školstva. Z celkového poćtu respondentov bolo 268 dievčat a 189 chlapcov vo veku od 15 do 18 rokov (priemerný vek 16.24).  Pri výbere výskumného súboru sme vychádzali zo štúdií autorov Woodsa, Addingtona, Pollarda, Srihariho a Breitborda (2010), ktorí uvádzajú, že na skúmanie mediačného vzťahu výskumná vzorka musí pozostávať z minimálne 400 respondentov. Pri výbere respondentov sme postupovali podľa aproximácie Morgana a Krejcie (1970) pre rovnomerné zastúpenie vzorky v jednotlivých krajov Slovenskej republiky. Uvedené kritérium výskumná vzorka spĺňa.

3.       Metódy

Konštrukt psychickej/osobnej pohody sme merali škálou subjektívnej pohody - Ryff´s Psychological Well-Being Scales (PWB). Škála psychickej/osobnej pohody je nástroj na meranie subjektívnej kvality života žiakov, používaný v medzinárodnom kontexte. Použijeme pôvodnú verziu s 84 položkami na ktorú nás odkázala samotná autorka. Skrátená 42 položková verzia podľa autorky nevykazuje dobrú reliabilitu. Škála s 84 položkami obsahuje 6 subškál: autonómia, životné prostredie, osobný rast, pozitívne vzťahy, zmysel života a vlastná akceptácia. Respondenti hodnotia jednotlivé výroky na 6 bodovej stupnici od 1 po 6. Škála bola zadávaná s inštrukciou: ,,Nasledujúce vyjadrenia sa zaoberajú tým, ako ste spokojní so sebou a so svojím životom. K tvrdeniam nie je správna, či nesprávna odpoveď. Označte krúžkom číslo, ktoré vyjadruje úroveň Vášho súhlasu - nesúhlasu (číslo) s tvrdením v každom riadku, pričom: 1 = jednoznačne nesúhlasím; 2 = viac-menej nesúhlasím; 3 = mierne nesúhlasím; 4 = mierne súhlasím; 5 = viac-menej súhlasím; 6 = jednoznačne súhlasím. Prosím, vyjadrite sa ku každému tvrdeniu“. Reliabilita pre jednotlivé subškály je:  Sebaakceptácia α = 0.79, Pozitívne vzťahy s druhými α = 0.72, Autonómia α = 0.79, Kontrola prostredia α = 0.66, Zmysel života α =0.79, a Osobný rast α =0.78.

4.       Výsledky

Výskumné dáta boli spracované v štatistickým programoch IBM SPSS 20 (Statistical Package For The Social Sciences. Na zistenie korelácie medzi jednotlivými premennými bol použitý Pearsonov koeficient korelácie. Výsledky štatistických analýz sú prezentované v nasledovnej tabuľkeV tabuľke č.2 prezentujeme identifikovanú silu a smer vzťahov medzi premennými: subjektívna pohoda a jej subškály (autonómia, kontrola prostredia, osobný rast, pozitívne vzťahy s druhými, zmysel života a sebaakceptácia) a heteronómnym hodnotením školskej úspešnosti.

Tabuľka 2: Korelácie medzi psychickou/osobnou pohodou (a jej dimenziami) a hodnotením školskej úspešnosti.

 

Školská úspešnosť (prospech vyjadrený GPA)

Psychická/osobná pohoda

r

,114*

p

,015

POP Autonómia

r

,039

p

,410

POP Kontrola prostredia

r

-,198**

p

,000

       POP  Osobný rast

r

-,091

p

,052

POP Pozitívne vzťahy s druhými

r

,171**

p

,000

POP Zmysel života

r

,076

p

,106

POP Sebaakceptácia

r

-,057

p

,227

Legenda:  r– Pearsonov koeficient korelácie; p– hladina štatistickej významnosti;

 Výsledky nameraných korelácií poukazujú na nasledovné zistenia:

  • Medzi celkovou psychickou/osobnou pohodou a školskou úspešnosťou žiakov existuje štatisticky významný vzťah (r =,114*) na hladine ,05. Z čoho odvodzujeme, že čím je vyššie skóre v premennej psychická/osobná pohoda, tým je školská úspešnosť vyššia.
  • Štatisticky najvýznamnejší vzťah školskej úspešnosti je so subškálou POP Kontrola prostredia (r = -,198**) a subškálou POP Pozitívne vzťahy s druhými (r = ,171**).  Uvedené poukazuje na to, že čím je vyššia pohoda v oblasti kontroly prostredia, tým je priemerné hodnotenie žiaka lepšie a naopak, čím je vyššia je pohoda na úrovni pozitívnych vzťahov s ostatnými, tým je prospech vyjadrený GPA horší.
  • Pri subškálach POP Autonómia, Osobný rast, Zmysel života a Sebaakceptácia sme nezistili štatisticky významný vzťah so školskou úspešnosťou žiakov.

5.       Diskusia a záver

V nami realizovanom výskume sme zistili, že žiaci s vysokou subjektívnou pohodou sú hodnotení učiteľmi vysoko pozitívne (GPA na konci školského roka). Školská subjektívna pohoda žiakov sa týka toho, ako žiaci subjektívne hodnotia a citovo zažívajú svoj školský život (Tian, Chen, Huebner, 2014, Tian a kol,2013, In Peizhen, Hongyan, Minyi, Feifei,  2014). Ďalej autori uvádzajú, že školská subjektívna pohoda je veľmi dôležitá pre žiakov, pretože ovplyvňuje ich celkovú kvalitu života, správanie a aj výsledky vzdelávania. Školská pohoda je podľa autorov multidimenzionálny konštrukt, ktorý v sebe okrem iného zahŕňa aj tri dimenzie: školskú spokojnosť, pozitívny vplyv školy, záporný vplyv školy. My sme v našom výskume zvolili výskumné sledovanie konceptu psychickej/osobnej pohody podľa Ryffovej, podľa ktorej štruktúru Psychickej/osobnej pohody tvorí 6 základných dimenzií: sebaakceptácia, osobnostný rast, zmysel života,  kontrola prostredia, autonómia a pozitívne vzťahy s druhými. Naše zistenia korešpondujú s tvrdením Ryffovej (1995), že vysoká psychická/osobná pohoda  je veľmi stabilnou premennou vo vzťahu k školskej úspešnosti žiakov. Oblasť intrapsychických korelátov učenia sa spomedzi ktorých sme vybrali subjektívnu pohodu žiakov a školskej úspešnosti je jednou z oblastí, ktorá sa z psychológie premieta do pedagogiky a tá v posledných rokoch značne čerpá zo psychológie za účelom zvyšovania efektivity edukačného procesu. Naše zistenia sa významne premietajú v tomto zmysle do pedagogickej teórie, predovšetkým problematiky školskej úspešnosti a hodnotenia výsledkov vzdelávania žiakov. Učiteľ zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní príležitostí, aby boli jeho žiaci úspešní a mal by brať do úvahy zistenia, že žiaci by mali byť v škole spokojní a následne budú dosahovať aj vyššiu školskú úspešnosť. 

Použitá literatúra

BLATNÝ M. A KOL. (2010). Psychologie osobnosti. Hlavní témata, současné přístpy. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-3434-7.                                                                                  

BLATNÝ, M. (2001). Osobnostní determinanty sebehodnocení a životní spokojenosti: Mezipohlavní rozdíly. Československá psychologie, 45, 5, 385-392.          

DENEVE, K. M., COOPER, H. (1998). The happy personality: A meta-analysis of 137 personality traits and subjective well-being. Psychological Bulletin, 124, 2, 197–229.

DIENER, E., GOHM, C. L., SUH, E., E. T. (2000). Similarity of the relations between marital status and subjective well-being across cultures. Journal of cross-cultural psychology, 31, 4, 419–436.

Epstein, M. Y. (1981). Crowding Stress and Human Behavior. Journal of Social Issues, 37, 1, 126–144.

OKUN, M. A., OLDING, R. W., COHN, C. M. G. (1990). A Meta-Analysis of Subjective Well-Being Interventions Among Elders. Psychological Bulletin, 108, 2, 257–266.

Peizhen, S., Hongyan, J., Minyi, Ch., Feifei, Q. (2014). Gratitude and School Well-Being among Chinese University Students: Interpersonal Relationships and Social Support as Mediators. Social Behavior and Personality: an international journal, 42, 10.

RANDOLPH, J. J., KANGAS, M., RUOKAMO, H. (2008). Predictors of Dutch and Finnish Children’s Satisfaction with Schooling. Journal of Happiness Studies, 11, 2, 193–204.

RYFF, C. D., KEYES, C. L. (1995). The structure of psychological well-being revisited. Journal of Personality and Social Psychology, 69, 4, 719–727.

Samdal, a. l. (1998) The School Environment as Resource for Subjective Well-Being of Students. Noorwegen: University of Bergen. ISBN-82-76699-068-8.

Tian, L., Han, M., Huebner, E. S. (2014). Preliminary development of the adolescent students’ basic psychological needs at school scale. Journal of Adolescence, 37, 257–267.

 

Mgr. Lucia Foglová

PaedDr. Robert Tomšik

Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta,

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

 fogloval@gmail.com

« predchádzajúci príspevok
Rozvíjanie súcitu k sebe- Všímavé zaobchádzanie s nárokmi a sebakritikou
nasledujúci príspevok »
VÝSKUM PROSTREDNÍCTVOM MEDIÁTORA A MODERÁTORA


Vložte diskusný príspevok

Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!