Otvoriť oči bez fackovania?


Majster Danov poukazuje na to, že aby človek riešil problém, dostáva od Inteligentného Vesmíru zaucho. Jednoducho tu v našej dimenzii to tak funguje, že sme ťarbaví mysľou aj srdcom. A poznatkov na zvládnutie každej triedy, teda každého jedného života je veľa. Kto nás známkuje? 

No predsa Vaše Nadja - to je náš učiteľ, inšpektor, a občas aj katík, keď nechápeme a úmyselne zatvárame oči. Tu sú náčrty modernej psychológie, ktorá ide na koreň problému človeka / rodiny/ komunity. 

 V tomto svete musíme najskôr žiť, pripraviť sa; nemôžeme žiť v Nebi, pretože tam je veľmi ostré svetlo a teplo. Tak ako záhradník pri presádzaní borovíc, ktoré rástli vysoko, urobí najskôr rôzne štepenia, pokiaľ ich aklimatizuje, tak aj Nebeský Otec nemôže nás vziať odtiaľto a hneď posadiť do rajskej záhrady. Dokonca aj náš školský systém je tak zriadený: najskôr musíme prejsť prvou triedou, potom druhou, ďalej stredoškolskými triedami, univerzitou, a až potom môžeme vojsť do sveta. To sú metódy kultúry, ktorým sa musí prispôsobiť ten, kto chce napredovať.

Kresťan, podľa mojich predstáv, nemôže byť hlúpym človekom a hovoriť: „Bola to vôľa Pánova“. Keď ste zorali vašu roľu, zasiali ste žito, pretože ak by ste nezasiali žito, čo by vám dal Pán? Burinu i tŕnie. Obrobte vinicu, posaďte vinič a On vám prinesie plody. A aký vinič posadíte, také plody vám prinesie - ak posadíte prúty nízkej kvality, dá vám plánky. Pán dal vašemu dieťaťu dobrý rozum, no čo ste vy zasadili do jeho rozumu - azda tie zárodky, ktoré prinesú dobrý plod?

Chceme byť čnostní, silní, bohatí; môžeme mať aj čnosť, aj silu, aj bohatstvo, a je potrebné, aby sme ich mali: podmienky, za ktorých môžu rásť a rozvíjať sa, sú: božský zárodok, božské zákony a božská rovnováha. Rovnováha - to je čnosť, zákony - to sú vedomosti, podmienky - to je sila, zárodok - to je bohatstvo. No spýtate sa ma: „Ako nájdeme Pána?“ - jednoduchá vec. Jeden chcel zažartovať na úkor druhého a povedal: „Sme v záhrade, v ktorej je veľa pekných jabĺk“. - „Ale ja nevidím nič“ odpovedal na to a zatvoril oči; priateľ mu vylepil facku a on začal vidieť. Takže aj Pán nám niekedy vylepí facku a my vidíme. Tí z vás, ktorí majú zatvorené oči, by mali chcieť, aby sa im otvorili. Súčasný svet argumentuje a hovorí: „Kde je Pán? - Je v stromoch, je v kameňoch, je v zemi“; avšak ak príde nešťastie, každý sa otočí hore a vidí, že On je tam a zakričí: „Pane!“ - Teda preto existuje nešťastie - je to facka, ktorú nám uštedruje Pán, aby nám povedal: „Ja som vás stvoril preto, aby ste sa dívali, a nie, aby ste stáli so zatvorenými očami“. Preto my, aby sme sa pozdvihli, musíme byť ako deti - musíme hľadať a musíme byť vnímaví.

Teraz vám poviem niečo iné. Aká je naša metóda, podľa ktorej musíme pracovať? Odteraz musíme byť vždy spojení srdcom aj rozumom so všetkými ľuďmi na zemi, pretože spasenie je v našich spoločných modlitbách - „v spojení je sila“. A keď sa spoja rozum a srdcia ľudí, vtedy príde Kráľovstvo Božie na zem.

U priateľa, ktorého skutočne milujeme, nesmieme hľadať jeho nedostatky: aj on tak, ako my, ich môže mať; nedostatky sú vonkajším odevom, ktorý má človek oblečený; no ľudská duša je čistá, ona sa nemôže pokaziť, nemôže sa zničiť; nikto nie je v stave mravne pokaziť vašu Božskú dušu. Zvonka sa môže ušpiniť, no vnútorne nie, pretože v nej prebýva Boh. A nie je mysliteľné, aby sa zničilo niečo, čo Boh ochraňuje.

My sa môžeme podriaďovať svetu, tak ako povedal Ježiš Pilátovi: „Ja mám moc, aby som ťa ukrižoval“ - „Podriaďujem sa tomu, kto ti dal túto moc, no moja duša je slobodná“. Musíme sa podriaďovať dočasným utrpeniam; nemôžeme ich pochopiť, no keď zomrieme a vstaneme z mŕtvych, pochopíme, prečo boli tie utrpenia. Všetci sa doteraz v živote sužovali obavami a strachom. A to nie je život.

Život je, keď je človek naplnený príjemnými pocitmi. Šťastný je ten, ktorý sa raduje, že mohol urobiť nezištne niečo dobré. Stretli ste niekoho, nedáte klobúk z hlavy dolu, nepodáte si ruky; možno že si aj podáte ruky bez toho, aby ste si ich skutočne podali; možno že dáte klobúk z hlavy dolu bez toho, aby ste vzdali úctu. Zvyčajne dávame klobúk dolu z hlavy pred vyšším; no tým akoby sme mu hovorili: „Môžeš ma povýšiť?“ 

Prestíž a autorita pri hádzajú z vnútr, podobne ako životné šťastie. Harmónia radostného biopola človeka je bez poznania súvislostí a pravidiel “dopravných pravidiel” duše = šoféra nemožná. Hľadať šťastie v “plechu karosérie = meteriálne telo” iluzórne.

« predchádzajúci príspevok
Kurz Dítě v centru
nasledujúci príspevok »
Úvod do Fraktálnej kresby - autoportrét duše


Vložte diskusný príspevok

Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!