Carol Hempstead

<< MARIA HELPME <<  >> Zuzana Hennelová >>

žiaden príspevok

Žiadnie komentáre ku príspevkom od: Carol Hempstead


Najnovšie komentáre od: Carol Hempstead

Carol Hempstead 8. 8. 2017 09:48:20

Mila Kitty, 

Tato tema je sice stara, ale ja mam konecne pocit, ze som narazila na niekoho kto preziva (alebo skor prezival) take problemy ako ja. Tak ako to vy popisujete, tiez mam velke problemy s komunikaciou, s osamostatnenim sa a s vnutornym strachom. Je mozne, ze som to 'zdedila', pretoze obidvaja moji rodicia boli podobni v mojom veku. Casto mi hovoria, ze ked dospejem a naberiem skusenosti (mam za necely mesiac 18), zistim ako to funguje vo svete a vsetky moje strachy a fobie casom zmiznu. Velmi sa snazim verit im a nepanikarit, ale niekedy je to tazke. Tato moja 'diagnoza' mi vie obcas riadne stazit zivot. Chcela by som byt sebavedoma, odvazna, otvorena, komunikativna, posobit na ludi prijemne ale zatial sa mi to nedari a som presny opak. Uz od skolky zakriknuta, ticha, nespolocenska, ustrachana, stale sa sledujuca- ci vyzeram dobre, kto si co o mne mysli, ci neposobim trapne, preco sa na mna kazdy pozera, toto mi beha po rozume ked som medzi ludmi. Plus este myslienky ako ze som strasne divna, skareda a hlupa, ze cokolvek poviem alebo urobim, je to hlupost. Ked som s kamaratmi alebo s rodinou, je to este v prijatelnej rovine, ale akonahle musim ist niekde sama, zapne sa mi rezim ustrachanosti a napatia a uz to ide. Nemyslim, ze je to socialna fobia, uz mi to viaceri potvrdili. Samozrejme, ze aj v skole s tym mam problemy. Teraz idem do tretieho rocnika SŠ a kamaratku mam len jednu. S ostatnymi si akosi nemam co povedat, ci skor- sa bojim nieco hovorit aby som nebola za hlupanu a zas sa nestrapnila, a tak som v skole v neustalom napati. Neviem, ci to zohrava nejaku ulohu v tychto mojich problemoch, ale uz od skolky som nemala stastie na kolektivy, vzdy som prisla do takeho, kde sa uz ostatni poznali a tak bolo mozno pre nich lahsie zaclenit sa medzi ostatnych. Niekedy si pripadam ako mimozemstan, ze mi robi problemy taka jednoducha vec ako normalny zivot medzi ostatnymi. A este som nespomenula citanie projektov pred tabulou alebo akekolvek verejne vystupenie- tak to je uz uplny horor. Vsetci mi hovoria ze je vela takych ludi ako ja, ale mne to pride ze v nasej triede, skole, som jedina. Zivot s tymto je zlozity, viem, ze jedine, co mi ho komplikuje je moja hlava, ale este som nenasla riesenie.