Prívetivé dvere dokorán


Dom sociálnych služieb MOST, n. o. rozvíja svoje aktivity od roku 2003 v Mestskej časti Petržalka. Poskytuje rôzne sociálne služby dospelým ľuďom, ktorí majú duševnú poruchu (väčšinou psychotické poruchy z okruhu schizofrénií). Ponúka sociálne poradenstvo, aktivity v rehabilitačnom stredisku, podporované bývanie či služby psychologickej ambulancie. Možno povedať, že táto organizácia je výnimočná v celom Bratislavskom kraji vďaka štruktúre a rozsahu svojich služieb. Jej heslom je: „Aby ľudia s duševným ochorením boli s nami a nie sami.“ Chráni duševné zdravie a vytvára i podmienky pre samostatnosť klientov. 

O Dome sociálnych služieb - MOST, n.o. som mala spočiatku rôzne, zväčša útržkovité informácie, ktoré som sa dozvedala z tlače, z letákov či z rozhovorov. Keďže sa zaujímam o sociálnu prácu v oblasti duševného zdravia, pozrela som si informácie o tejto neziskovej organizácii aj na internete a jej činnosť ma zaujala.

                Keď som sa dozvedela, že 16.5.2013 sa v Dss – MOST, n. o. má uskutočniť Deň otvorených dverí a naše občianske združenie ma tam chce vyslať, aby som napísala o tejto akcii článok, potešila som sa. Dss – MOST sa presťahoval na Haanovu č.10 v Petržalke a preto som si od kamarátok, ktoré bývajú v Bratislave, zisťovala, akým spojom sa dostanem z Nív na miesto, kam sa dostať potrebujem. Viac hláv viac vie – dostala som informácie, ktoré som potrebovala.

                V deň D som teda cestovala od rodičov zo Serede do Bratislavy. V autobuse som si čítala štátnicové otázky a keď som zadriemala, snívalo sa mi o magisterskom titule. Na cestu som sa vydala ešte predpoludním, veď ktovie, koľko mi bude trvať, kým sa dostanem presne na miesto určenia.

                Z Mlynských Nív som sa doviezla mestskou hromadnou dopravou do Petržalky, prešla som kúsok peši a už som bola na Haanovej. Táto ulica však bola poriadne dlhá a nachodila som sa, ako sa patrí. Napokon, už zúfalá, som oslovila mestského policajta. Poradil mi rýchlo a dobre. Zistila som, že som okolo tej Haanovej 10 už viackrát prešla. No, ale hlavne, že som bola v cieli a mala som ešte vyše hodiny čas.

                V Dss – MOST, n.o. ma veľmi milo privítali Ing. Zuzana Zatloukalová, pracovníčka prvého kontaktu pre klientov a príbuzných a fundraising a Mgr. Zina Halašková, prevádzková vedúca pre sociálne služby.

Kým som čakala na začiatok programu, z písomných materiálov som sa dozvedela niektoré ďalšie informácie o tejto organizácii. Za posledné 2 roky Dss – MOST uskutočnil množstvo projektov. Napríklad rozšíril kapacitu rehabilitačného strediska z 9 na 18 klientov. Títo klienti sú vo veku od 18 do 65 rokov. Tiež rozšíril kapacitu podporovaného bývania, takže namiesto pôvodných 4 klientov ich už podporovane býva 9. Pracovníci Dss – MOST vytvorili jednotný systém odbornej práce s klientmi. Poskytujú i sociálne poradenstvo pre verejnosť. Ročne takto poradia približne osemdesiatim klientom. Dôležité je tiež terénne sociálne poradenstvo, pri ktorom dochádza k aktívnemu oslovovaniu klientov.

                Šla som sa pozrieť do dielne rehabilitačného strediska, kde som už mohla obdivovať výstavku prác klientov.  Boli to rôzne výrobky z kurzu drôtikovania, keramické výrobky, obrazy, ozdoby do vlasov a podobne. Výstavka bola predajná. Neodolala som a kúpila som pár maličkostí. Dozvedela som sa, že koordináciu rehabilitačného strediska robí jeho odborná vedúca Mgr. Mária Verešová, ale na vytváraní programu spolupracujú aj iní rehabilitační pracovníci.

Návštevníci Dňa otvorených dverí sa pomaly schádzali. Ing. Zatloukalová ma informovala, že počas dopoludnia prebiehajú v Dss – MOST vždy dva programy: jeden tu v dennej miestnosti a druhý v tzv. „obývačke“. Okrem toho sa klienti môžu venovať i športu, na čo využívajú priestory u Saleziánov dona Bosca. Hrajú tam napr. ping-pong alebo futbal. Obľúbené sú i prechádzky a návštevy rôznych výstav. V „obývačke“ sa nachádza gauč, pre prípad, že si niektorý klient  potrebuje oddýchnuť.

                Na informačnom paneli som si prečítala, že motto Dňa otvorených dverí znie: „Spolu dokážeme viac.“ Realizáciu tohto projektu podporil zamestnanecký grant Nadácie VÚB. Okrem informačných panelov pozornosť priťahovali i fotografie zo života klientov Dss – MOST od roku 1995 po súčasnosť, premietané na veľké plátno.

                Približne o 14:00 hod sa začal program. Prítomným sa prihovorila riaditeľka MOST-u, PhDr. Andrea Beňušková. Spomenula, že história tejto organizácie sa začala písať pred osemnástimi rokmi, kedy štyria pracovníci začali klientov učiť ľudové remeslá. Pôvodne teda išlo o záujmový spôsob práce. Projekt sa časom zmenil na nadáciu a tá na dom sociálnych služieb. Vznikla teda profesionálna organizácia, ktorá poskytuje odborné služby a má zmluvu s bratislavským VÚC. K dispozícii sú už rôzne dielne: dielňa – sklad, dielňa na precvičovanie upratovania, dielňa na drôtikovanie a pod.. Aj klienti aktívne spoluvytvárajú program, napr. jedna klientka učila ostatných jogu a robila rozcvičky. Pomôcky, nevyhnutné na prevádzku dielní, Dss-MOST zakúpil vďaka rôznym grantom.

                Potom sa slova ujala klientka Dss - MOST Monika Csölleová, ktorá prečítala program Dňa otvorených dverí. Tiež nám všetkým priblížila svoj pohľad na túto organizáciu. Je klientkou MOST-u od roku 2010. Pomohol jej vyplniť si program a zatriediť si čas. Pracovala i v chránenej kaviarni MOST-u „Medzi nami“ (žiaľ, v súčasnosti už neexistujúcej), čo ju naučilo prijať väčšiu zodpovednosť a posilnilo ju to vo vytrvalosti.  Uvítala i športové aktivity, pretože podľa jej vlastných slov jej pohyb chýbal. Od októbra 2012 žije v podporovanom bývaní, kde môžu využívať pomoc a odborné vedenie napr. psychológov. Klientky podporovaného bývania sú štyri, dobre si spolu vychádzajú a pomáhajú si. Monika, s ktorou sa poznám z Ligy za duševné zdravie, si pripravila naozaj pekný príhovor a zaslúžene sme jej zatlieskali.

                Cez prestávku som sa šla pozrieť do susednej miestnosti, kde si návštevníci mohli vyskúšať spolu s klientmi drôtikovanie. Zhovárala som sa s lektorkou Martou Mesárošovou a zistila som, že sme sa už minulý rok stretli – na Dňoch majstrov ÚĽUV v Bratislave. Vlastne, ona si spomenula na mňa, ako som statočne „bojovala“ s paličkovaním. Teraz učila v MOST-e všetkých záujemcov vyrábať drobné ozdôbky z tenkého drôtika. Povedala mi, že jej kurz drôtikovania v MOST-e je jednorazová záležitosť. Pevne verím, že sa ešte zopakuje – výrobky boli skutočne pekné.

                Znovu som sa vrátila do dielne s výstavkou. Dala som sa do reči s dobrovoľníčkou Evou Štefánikovou, ktorá mi prezradila, že tiež študuje sociálnu prácu. V MOST-e okrem zamestnancov pracujú nielen dobrovoľníci, ale aj študenti na praxi v rámci štúdia, či absolventi, vykonávajúci absolventskú prax. V každom prípade, dopoludňajší program (do 14:00 hod) sa vždy koná pod dohľadom dvoch vedúcich. Po rannej komunite nasleduje čítanie dennej tlače, potom kognitívne cvičenia na trénovanie pamäti a pozornosti. Eva Štefániková je podľa vlastných slov veľká milovníčka kníh a v piatok vedie v MOST-e literárnu dielňu Knižkovo, v rámci ktorej číta klientom úryvky z literárnych diel, a potom sa o nich zhovárajú, či s nimi inak pracujú. Inokedy zase kombinujú pozeranie filmu s čítaním knihy, porovnávajú ich a hľadajú rozdiely. Po prečítaní a prediskutovaní môže nasledovať aj kvíz pre klientov. Takto už čítali Andersenove rozprávky, bájky, či knihu Charlie a továreň na čokoládu a pod. Vítané sú i aktivity klientov, napr. na každú literárnu dielňu si jeden z nich pripraví nejaký svoj obľúbený citát. Škoda, že v ten deň sa literárna dielňa nekonala! Veľmi rada by som ju bola zažila v praxi, veď literárna tvorba je moja srdcová záležitosť.

                Ďalej mi Eva Štefániková rozprávala o kurze angličtiny pre začiatočníkov a pokročilých, ktorý sa koná vždy v pondelok od 10:00 do 12:00 hod. Prvá hodina je vždy venovaná určitej téme. Pokročilí si sami vymýšľajú témy vždy na celý mesiac a na hodine sa viac venujú konverzácii. Začiatočníci zase viac prekladajú rôzne texty. Počas druhej hodiny klienti prekladajú anglické texty pesničiek. Konkrétne Eva Štefániková učí angličtinu začiatočníkov.

                Tiež som sa dozvedela, že utorky sú vyhradené pre vychádzky, výlety do prírody alebo pre návštevy výstav v centre mesta. Takto navštívili napríklad výstavu umeleckých diel klientov z Rehabilitačného centra Krídla – Krídla na cestách, ktorá bola na pôde Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.

V stredu sa môžu klienti venovať športu či práci v keramickej dielni. Obľúbeným športom je podľa Evy Štefánikovej napr. pétangue. Kurz práce s keramikou v keramickej dielni vedie v lete lektorka Oľga Švecová.

Každý štvrtok sa okrem drôtikovania koná aj debatný krúžok, ktorý vedie dobrovoľníčka, vyštudovaná dramaturgička. V jeho rámci klienti napr. sledujú rôzne filmové dokumenty a následne prezentujú svoj názor na danú tému. Tak sa učia asertívne vyjadrovať a rozširujú si obzory.

V piatok je alternatívou k literárnej dielni Knižkovo program Kuchynka, kde sa klienti učia pripravovať rôzne jedlá. V rámci dielne kuchynka v lete prebieha kurz základov gastronómie, ktorý vedie muž.

Tieto letné kurzy v dielňach Dss - MOST sa uskutočňujú vďaka grantovej podpore Nadácie Granvia, sú zamerané na zvýšenie kvalifikácie pracovníkov, ktorí dielne vedú a klientov, ktorí by mohli v budúcnosti tieto dielne viesť samostatne – doplnila riaditeľka PhDr. Andrea Beňušková.

Od Mgr. Ziny Halaškovej som sa zase dozvedela, že v Dss - MOST sa v každý všedný deň koná i popoludňajší program, po dohode klientov s pracovníkmi. Napríklad v pondelok to býva filmový klub a v stredu hudobné popoludnie, kde sa klienti zoznamujú so životopismi hudobných skladateľov a počúvajú ukážky z ich tvorby.

                Program pokračoval o 15.30 h diskusiou „Ako žijeme“. PhDr. Beňušková v krátkosti predstavila Dss - MOST a zdôraznila, že jeho úlohou nie je pomáhať ani podporovať, ale vytvárať podmienky pre plnší a kvalitnejší život klientov. Prítomní mali následne možnosť položiť pracovníkom Dss-MOST otázky a túto možnosť aj využili. Otázky sa väčšinou týkali podporovaného bývania.

                Potom nasledovalo predstavenie hostí, ktorých Dss - MOST pozval na Deň otvorených dverí. Boli to zástupcovia organizácií, sídliacich v jeho okolí: knižnice, Sberbank, Mestskej polície a firmy STAVREM. Všetci hostia v krátkosti porozprávali o činnosti svojich organizácií a mali záujem poskytnúť Dss-MOST aj pomoc, ak bude treba. Prišla i zástupkyňa Nadácie VÚB, ktorá podporila projekt dňa otvorených dverí (V rámci podpory Dss-MOST pre svoju činnosť získal doteraz od Nadácie VÚB zopár malých grantov a jeden veľký grant. Pracovníci Dss- MOST dostali tiež cenné rady, ako sa propagovať, či ako oslovovať klientov.). Prítomní mali možnosť položiť otázky aj hosťom, rozprúdila sa živá diskusia.

                V druhej miestnosti po drôtikovaní prebiehali ukážky kognitívnych cvičení a práce s hlinou.

                O 17.20 h sa program skončil, no čoskoro nasledovala verejná generálka divadelného predstavenia Lásky, v ktorom boli hercami klienti Dss–MOST.  Hru režírovala Ágnes Jókai, študentka herectva na VŠMU. Prezradila, že proces tvorby tohto predstavenia začal v januári, kedy spoločne napísali text hry. Potom hru nacvičovali vždy jedenkrát týždenne. Choreografiu zverili profesorke Elene Lindtnerovej. Dvaja herci na verejnej generálke nemohli vystúpiť, no zastúpili ich iní. Významnú úlohu v hre Lásky zohrával tanec a Osud, ktorý dával rôzne dvojice dohromady, alebo ich rozdelil. Klienti prezentovali lásku tak, ako ju mali možnosť spoznať vo svojich životoch. Ukázali lásku vo všetkých obdobiach ľudského života – od lásky teenagerov až po vzťah dvojice seniorov. Lásku neprezentovali ako prechádzku ružovým sadom, ale realisticky – aj s problémami a nezhodami. Po skončení predstavenia publikum odmenilo hercov zaslúženým veľkým potleskom. Veľký úspech mal klient Roman, ktorý predviedol výborný beatbox. Herci sa už tešili na premiéru divadelného predstavenia Lásky, ktorá bola naplánovaná na 12. júna v A4-nultý priestor.

                Divadelné predstavenie dalo krásnu bodku za Dňom otvorených dverí v Dss – MOST. Odchádzala som odtiaľ s príjemnou náladou a pevne verím, že to nebol iba môj pocit. Mojou túžbou je, aby takýchto zariadení pre klientov s duševnými poruchami vznikalo na Slovensku čo najviac, a to nielen v Bratislave. Títo ľudia by naozaj nemali zostať sami. Bola by to škoda nielen pre nich, ale aj pre nás všetkých.

 

                                                                                                                                                             Ružena Šípková

Redaktorka časopisu BELLÁRIA

                                                                                                                                                                                            Podpredsedníčka Kultúrneho

                   združenia národností

a etník Slovenskej republiky

« predchádzajúci príspevok
Vzdelávací cyklus v arteterapii u Beate Albrich
nasledujúci príspevok »
bez názvu


Vložte diskusný príspevok

Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!