Odpúšťanie, perfekcionizmus a sebadôvera v športe


Diplomová práca s výsledkami prínosnými do oblasti športovej psychológie.

ODPÚŠŤANIE, PERFEKCIONIZMUS A SEBADÔVERA V ŠPORTE

Každý z nás je jedinečná ľudská existencia. Vnímame, chápeme a spracúvame situácie rôznymi spôsobmi. Konflikty a nedorozumenia sú stálou súčasťou našich životov a k nim neoddeliteľne patrí aj odpúšťanie. Odpúšťanie je dôležité nielen pre naše psychické, ale rovnako aj fyzické zdravie. Cieľom našej diplomovej práce bolo zamerať sa na výskum úrovne odpúšťania, perfekcionizmu a sebadôvery u športovcov, konkrétne to boli skupiny volejbalistov a vzpieračov mužského pohlavia. Úrovne daných premenných sme skúmali pomocou troch dotazníkov - Heartlandský dotazník odpúšťania Frostovu multidimenzionálnu škálu perfekcionizmu a Dotazník športovej sebadôvery.

Viaceré predošlé výskumy potvrdzujú, že odpúšťanie zlepšuje nielen fyzické a psychické zdravie jednotlivcov (Raj, Elizabeth, Padmakumari, 2016), ale zvyšuje aj pocity šťastia, pozitívnym smerom ovplyvňuje celkovú pohodu jednotlivca a je prostriedkom pre riešenie individuálnych konfliktov (Green, Decourville, Sadava, 2012; Maltby, Macaskill, Day, 2001; Wilson et. al., 2008). Çağlayan, Akandere a Gül (2017) skúmali mieru odpúšťania u 200 vysokoškolákov, ktorí šport vykonávali a nevykonávali, a zistili, že priemerné skóre žien, ktoré športovali, bolo vyššie ako skóre žien, ktoré nešportovali. Rovnaký výsledok bol pozorovaný aj pri mužoch. V medzinárodnej literatúre sa ukázalo, že ženy majú vyššiu tendenciu odpúšťať ako muži (Orathinkal, Vanteenwegen, Buruggrave, 2008; Miller, Worthington Jr., McDaniel, 2008).

Perfekcionizmus ako ďalšia skúmaná premenná, je dôležitou psychologickou premennou ovplyvňujúcou spôsob, akým fungujú kognitívne, afektívne a behaviorálne charakteristiky športovca (Frost et al. 1990; Hamachek; Terry-Short et al. - podľa Iancheva et al., 2020). Je osobnostnou črtou, ktorá sa vyznačuje snahou o dokonalosť a bezchybnosť, nadmerne vysokými očakávaniami zameranými na výkon, kritickým hodnotením vlastného správania a neschopnosťou prežívať spokojnosť, aj keď sú splnené štandardy (Frost et al., 1990). Určitá úroveň perfekcionistických myšlienok medzi profesionálnymi športovcami nie je nezvyčajná, pretože väčšina týchto športovcov sa v akomkoľvek výkone usiluje o dokonalosť. Faktom, ktorý športovci vnímajú ako samozrejmosť je, že v ich športe musí existovať dokonalý výkon, či už je to dokonalý úder, beh, nahrávka, hod alebo skok.

Sebadôvera je vnímaná ako jeden z najdôležitejších kognitívnych faktorov vo vrcholovom športe (Short, Sullivan, Feltz, 2005) a tým sa stáva základnou charakteristikou profesionálnych športovcov. Zároveň je kľúčovým aspektom pri rozlišovaní úspešných a menej úspešných športovcov. Eraña či Gonzáles-Hernández, Ramos, Ouintanilla (podľa Ramosa et al., 2020) sa zhodujú v tom, že športovci, ktorí majú nízku úroveň sebadôvery nevynaložia dostatočné úsilie v súťaži, a preto budú ich výkony menej efektívne. Vysoko sebavedomí športovci sú pracovitejší, produktívnejší, úspešnejší v prekonávaní ťažkostí a dosahovaní stanovených cieľov a majú vyššiu motiváciu v porovnaní so športovcami s nízkym sebavedomím. Športovci s nízkou sebadôverou sa častokrát obávajú o nadchádzajúci výkon alebo priveľmi premýšľajú o názore druhých na ich výkon. Naopak, športovci s vysokou úrovňou sebadôvery si nerobia starosti s takýmto typom problémov. Je potrebné spomenúť, že vysoká úroveň sebadôvery môže niekedy vyústiť do sebauspokojenia alebo podcenenia súpera, čo môže následne viesť k nedostatočnej ostražitosti a nesústredenosti (Kouli et al. 2010), práve z tohto dôvodu je potrebné nájsť optimálnu úroveň sebadôvery, ktorou by mali jednotlivci disponovať.

Odpustenie a perfekcionizmus ako aspekty well-beingu boli po prvýkrát spoločne preskúmané v štúdii Mistlerovej (2010). Vyplývajúcim zistením bolo, že existuje významný inverzný vzťah medzi odpustením a perfekcionizmom v tom, že dospelí, ktorí vyjadrili svoje názory alebo presvedčenia týkajúce sa odpustenia, boli zároveň dospelými, ktorí boli najmenej perfekcionistickí.

V našej diplomovej práci sme zistili, že športovci dosiahli vyššie skóre ako kontrolná skupina v celkovej tendencii odpúšťať, ako aj v dimenzii Odpúšťanie sebe, Odpúšťanie druhým a Odpúšťanie situáciám. Vzpierači v týchto dimenziách dosahovali najvyššie skóre. Športovci sa od kontrolnej skupiny výrazne odlišovali v dimenzii Osobné štandardy a aj v úrovni športovej sebadôvery. Všetky dimenzie odpúšťania korelujú s perfekcionizmom u vzpieračov kladne, zatiaľ čo u volejbalistov a kontrolnej skupiny záporne. Pozitívne vzťahy sme zistili medzi perfekcionizmom a športovou sebadôverou u volejbalistov a kontrolnej skupiny. V našom výskume sme zistili rozdiely v dimenzii perfekcionizmu - Osobné štandardy, kde športovci skórovali vyššie ako kontrolná skupina. V štúdii Ramos et al. (2020) skúmali vzťah medzi sebadôverou a výkonom, miestom pôvodu, úspechmi a vekom peruánskych volejbalistov. Zistili, že sebadôvera je do značnej miery spojená s vekom volejbalistov, čím sú starší, tým sú sebavedomejší, vyrovnanejší a dôslednejší. Štúdia Šagát et al. (2021) sa zaoberala sebavedomím a sebadôverou v individuálnych a kolektívnych športoch, pričom zistenia potvrdzujú signifikantné rozdiely medzi individuálnymi a kolektívnymi športovcami, individuálni športovci vykazovali vyššiu mieru sebavedomia a sebadôvery. Výsledky tejto štúdie sú rovnako v súlade s našimi zisteniami.

Keďže existuje veľmi málo výskumných štúdií, ktoré sa zaoberajú touto problematikou, rozhodli sme sa ju rozpracovať a obohatiť tak praktickú časť psychológie. Cieľom našej práce bolo preskúmať vzťah odpúšťania, perfekcionizmu a sebadôvery v športe a zároveň preskúmať rozdiely medzi skupinami športovcov, pričom sme pracovali len s mužským pohlavím. Do budúcna by bolo zaujímavým zrealizovať výskum, ktorý by sa zaoberal rozdielmi medzi mužským a ženským pohlavím vo vrcholových športoch.

POUŽITÁ LITERATÚRA

ÇAĞLAYAN, H. S. – AKANDERE, M. – GÜL, Ö. (2017). Effects of Physical Activities of University Students´s Forgiveness Levels. The Journal of International Education Science, vol. 4, no. 11, pp. 314-322. ISSN 2149-0848

FROST,R. O. - MARTEN, P. – LAHART, C. – ROSENBLATE, R. (1990). The Dimensions of Perfectionism. Cognitive Therapy and Research, vol. 14, no. 5, pp. 449-468. ISSN 0147-5916

GREEN, M. – DeCOURVILLE, N. – SADAVA, S. (2012). Positive Affect, Negative Affect, Stress, and Social Support as Meediators of the Forgiveness-Health Relationship. The Journal of Social Psychology, vol. 152, no. 3, pp. 288-307. ISSN 0022-4545.

IANCHEVA, T. – ROGALEVA, L. – GARCÍA-MAS, A. – OLMEDILLA, A. (2020). Pefectionism, Mood States, and Coping Strategies of Sports Students from Bulgaria and Russia during the Pandemic Covid-19. Journal of Applied Sports Sciences, vol. 1, pp. 22- 38. ISSN 2534-9597

KOULI, O. – BEBETSOS, E. – KAMPERIS, I. – PAPAIOANNOU, A. (2010). The Relationship between Emotions and Confidence among Greek Athletes from Different Competitive Sports. Kinesiology, vol. 42, no. 2, pp. 194-200. ISSN 1331-1441

MALTBY, J. – MACASKILL, A. – DAY, L. (2001). Failure to forgive self and others: a replication and extension of the realtionship between forgiveness, personality, social desirability and general health. Personality and Individual Differences, vol. 30, pp. 881-885. ISSN 0191-8869

MILLER, A. J. – WORTHINGTON, JR, E. L. – MCDANIEL, M. A. (2008). Gender and Forgiveness: A Meta-analytic Review and Research Agenda. Journal of Social and Clinical Psychology, vol. 27, no. 8, pp. 843-876. ISSN 0736-7236.

MISTLER, B. A. (2010). Forgiveness, perfectionism, and The Role of Self-Compassion (disertation thesis). University of Florida. 112 pp.

ORATHINKAL, J. – VANSTEENWEGEN, A. – BURGGRAEVE, R. (2008). Are Demographics Important for Forgiveness? The Family Journal: Counseling and Therapy for Couples and Families, vol. 16, no. 1, pp. 20-27. ISSN 1066-4807.

RAJ, P. – ELIZABETH, C. S. – PADMAKUMARI, P. (2016). Mental health through forgiveness: Exploring the roots and benefits. COgent Psychology, vol. 3, no. 1, pp. 1-16. ISSN 2331-1908.

RAMOS, A. A. M. – ARREDONDO, F. J. H. – RAMOS, J. C. C. – GÁLVEZ, J. J. L. – RONCAL, D. L. A. – SANTIAGO, R. J. M. – MAMAMI, J. A. Q. – CRUZ, F. T. – TUDELA, L. L. – JOSÉ, D. F. L. (2020). Self-confidence and its relation to the performance, place of origin, achievements, and age in Peruvian volleyball players in training category. Sportis. Scientific Technical Journal of School Sport, Physical Education and Psychomotricity, vol. 6, no. 1, pp. 145-165. ISSN 2386-8333.

SHORT, S. E. – SULLIVAN, P. – FELTZ, D. L. (2005). Develompent and Preliminary Validation of the Collective Efficacy Questionnaire for Sports. Measurement in Physical Education and Exercise Science, vol. 9, no. 3, pp. 181-202. ISSN 1091-367X.

ŠAGÁT, P. – BARTIK, P. – LAZIĆ, A. – TOHANEAN, D. I. – KORONAS, V. – TURCU, I. – KNJAZ, D. – ALEXE, C. I. – CURITIANU, I. M. (2021). Self-Esteem, Individual versus 62 Team Sports. International Journal of Environmental Research and Public Health, vol. 18, pp 1-7. ISSN 1660-4601.

WILSON, T. – MILOSEVIC, A. – CARROLL, M. – HART, K. – HIBBARD, S. (2008). Physical Health Status in Relation to Self-forgiveness and Other-forgiveness in Healthy College Students. Journal of Health Psychology, vol. 13, no. 6, pp. 798-803. ISSN 1359- 1053.

« predchádzajúci príspevok
2v1: Medzinárodné vzdelávanie "V dialógu" & Inovačné vzdelávanie v multidiscip. spolupráci
nasledujúci príspevok »
Vzťahová transakčná analýza v poradenskom procese a vo vzdelávaní


Vložte diskusný príspevok

Do diskusie môžu prispievať len zaregistrovaní užívatelia. Zaregistrujte sa prosím!